Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

původní práce / original article

• AKTUÁLNÍ ČÍSLO
• ARCHIV
• VYHLEDÁVÁNÍ
• PERIODIKUM
• REDAKČNÍ RADA
• PŘEDPLATNÉ
• INZERCE
• AKTUALIZOVANÉ
  POKYNY
  PRO AUTORY

• ISSN 1212-0383

• © Česká a Slovenská psychiatrie 2024
• © Galén 2024

• Úvodní strana
• Webmaster
• Provozovatel
  webu

TEÓRIA MYSLE U ĽUDÍ SO SCHIZOFRÉNIOU

THEORY OF MIND IN PEOPLE WITH SCHIZOPHRENIA

---

ÚVOD

Počas života si ľudia vytvárajú predstavu, ako funguje ľudská psychika. Na základe svojich predstáv sú schopní porozumieť tomu, čo sa deje v mysli druhých ľudí. Každý jeden človek je do určitej miery "ľudovým psychológom", pretože dokáže porozumieť druhým ľuďom a taktiež je schopný predvídať aj ich správanie. Z pohľadu evolučnej psychológie sa u nás musel vyvinúť mechanizmus, ktorý nám umožnil úspešne sa adaptovať na prostredie, v ktorom žijeme. V  odbornej literatúre sa táto schopnosť nazýva Teória mysle. Pri porozumení a  predvídaní správania druhých ľudí vychádzame z predpokladu, že každý človek má určité túžby a presvedčenia a zároveň predpokladáme, že sa aj správa v súlade s nimi. Na základe tohto predpokladu sme schopní pomerne veľmi úspešne predpovedať a vysvetľovať správanie druhých ľudí.¹ Narušená schopnosť uplatňovať teóriu mysle bola spájaná na začiatku vedeckého skúmania najmä s autizmom a Aspergerovým syndrómom.^2,3,4 Neskôr sa výskum začal zameriavať aj na schizofréniu^5,6,7 a v súčasnosti aj na afektívne poruchy.⁸

TEÓRIA MYSLE U ĽUDÍ SO SCHIZOFRÉNIOU

Frith⁹ predpokladá, že symptómy schizofrénie môžu byť vysvetlené narušenou schopnosťou reprezentovať duševné stavy seba a druhých ľudí. Symptómy schizofrénie vysvetľuje prostredníctvom troch hlavných abnormalít: poruchy vôľového konania, sebamonitorovania a monitorovania intencií druhých ľudí. U  ľudí so schizofréniou dochádza k ochudobneniu pohybov, reči a afektov. Prejavmi týchto deficitov môžu byť až extrémne prípady ako abúlia, alógia alebo alexytímia. Vykonávanie rutinných činnosti, ktoré predstavujú reakcie na podnety z prostredia, je zachovalé. Ťažkosti nastávajú pri spontánnej činnosti. Poruchy vôľového konania sa potom prejavujú aj v pozitívnych prejavoch. Ľudia so schizofréniou nie sú schopní generovať svojvoľne vhodné správanie a zároveň nedokážu potlačiť správanie neprimerané. Ďalším problémom je opakovanie určitého správania, ktoré je irelevantné vzhľadom na aktuálne pôsobiace podnety (perseverácie).

Symptómy ako bludy (ovládanie cudzou osobou) môžu byť vysvetlené prostredníctvom narušenia monitorovania samého seba. Pacienti s bludmi monitorujú svoje správanie iba prostredníctvom spätnej väzby z vonkajšieho prostredia. V dôsledku absencie monitorovania vlastných intencií pacienti vnímajú svoje konanie a myšlienky, ako keby boli spôsobené cudzou silou. Rovnaké vysvetlenie sa dá uplatniť aj pri zvukových halucináciách a vkladaní myšlienok. V niektorých prípadoch potom pacienti nedokážu monitorovať konanie, ktoré sami iniciovali.

Paranoidné bludy môžu byť z psychopatologického hľadiska vysvetlené narušením monitorovania intencií druhých ľudí. Niektorí pacienti môžu byť presvedčení, že s nimi chcú druhé osoby komunikovať, ublížiť im a pod. Pri poruche monitorovania intencií druhých ľudí sa môžu vyskytnúť halucinácie. Napríklad zvukové, pri ktorých hlas komentuje to, čo robia iné osoby.

Neuropsychologický model schizofrénie predpokladá existenciu určitej paralely medzi triádou autizmu a negatívnymi symptómami schizofrénie (sociálne stiahnutie sa, stereotypné správanie, chudobný jazyk / komunikácia).¹⁰ Pri autistoch sa schopnosť reprezentovať duševné stavy nevyvinula. Ľudia so schizofréniou boli schopní metareprezentácie až do prepuknutia choroby. Frith⁹ hovorí "?autista nikdy nevedel, že iní ľudia majú mysle. Schizofrenik dobre vie, že druhí ľudia mysle majú, ale stratil schopnosť uvažovať o obsahu týchto myslí: presvedčeniach a intenciách. Taktiež môžu stratiť schopnosť reflektovať obsah svojej mysle". Ľudia so schizofréniou vedia, že v minulosti bolo pre nich užitočné, keď sa snažili vysvetľovať a  predpovedať správanie druhých prostredníctvom túžob a presvedčení. Túto schopnosť využívajú stále, aj keď im už pri prepuknutí choroby teória mysle niekedy nefunguje správne. Deficit je doménovo špecifický tak isto, ako pri autizme. Rozdiel je ale vo veľkosti narušenia tejto schopnosti.

Frithov model⁹ predpokladá, že najvážnejšie porušenú teóriu mysle budú mať pacienti s negatívnymi symptómami a disorganizačným syndrómom. Práve tieto symptómy sú najviac podobné symptómom pri autizme. Pacienti s  paranoidnými symptómami by mali mať narušenú teóriu mysle, pretože u nich dochádza k nesprávnemu využívaniu kontextových informácií a zároveň k  pripisovaniu nereálnych intencií druhým ľuďom. Pacienti so symptómami pasivity by mali mať intaktnú teóriu mysle. Vyššie uvedeného vyplýva, že schizofrenici majú deficit v teórii mysle len v akútnej fáze ochorenia. Vo fáze remisie by schopnosť čítať mysle druhých ľudí mala byť relatívne intaktná. Tieto výsledky potvrdili aj výskumy.^5,6, u Janssen a kolektív¹² v ich výskume porovnávali pacientov so schizofréniou, ich príbuzných a kontrolnú skupinu. Narušená schopnosť uplatňovať teóriu mysle bol najväčšia u  schizofrenikov a zároveň bola väčšia u ich príbuzných, ako v kontrolnej skupine. Narušená schopnosť uplatňovať teóriu mysle pri schizofrénii môže predstavovať aj určitú črtu. Tieto zistenia potvrdila aj metaanalýza Spronga et al.,¹³ ktorí potvrdili, že deficit v teórii mysle bol prítomný aj u  pacientov v remisii.

Hlavným cieľom nášho výskumu bola zaoberať sa potenciálnymi špecifikami fungovania teórie mysle u ľudí so schizofréniou. Parciálnymi cieľmi výskumu sú overiť, či miera aktuálne prítomných symptómov ochorenia ovplyvňuje schopnosť uplatňovať teóriu mysle, overiť vzťah teórie mysle a exekutívnych funkcií a  overiť vzťah teórie mysle a pamäti.

METÓDY

Výskumný súbor

Výskumu sa zúčastnilo 27 pacientov psychiatrických oddelení, ktorým bola diagnostikovaná schizofrénia alebo schizoafektívna psychóza. Skupinu tvorilo 15 žien (Vek -M = 42,46; SD = 15,04) a 12 mužov (Vek - M = 31,25; SD = 7,78). Rozdiel vo veku medzi pohlaviami nebol štatisticky významný (U = 53,500; p = 0, 75). Priemerný vek bol 37,48 roka so SD = 13,41. Rozdiel v počte mužov a žien v nebol signifikantný (x² = 0,333; p = 0,564).

Inkluzívne kritéria boli vek 18-65 a diagnóza Schizofrénia alebo Schizoafektívna psychóza. Skupinu pacientov tvorilo 16 ľudí s Paranoidnou schizofréniou,⁸ so Schizo-afektívnou psychózou, a po jednom pacientovi s  Postschizofrénnou depresiou, Simplexnou schizofréniou a Paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnym reziduom.

Priemerný vek celej kontrolnej skupiny bol 37,85 a SD = 14,22 roka. Priemerný vek mužov (N = 15) bol 34,67 a SD = 14,77. U žien (N = 19) bol priemerný vek 40,37 a SD = 13,63. Skupiny boli z hľadiska veku a pohlavia zrovnocennené.

Použité metódy

Test čítania mysle z oči (detská verzia)

Test (ďalej aj MIE) je tvorený súborom fotografií z oblasti očí. Úlohou participantov je vybrať jedno zo štyroch slov pri fotografii, ktoré najlepšie vystihuje to, čo si osoba myslí alebo cíti. Detská verzia obsahuje 28 položiek. Verzia pre dospelých obsahuje celkovo 36 položiek. Test obsahuje jednoduché emócie (univerzálne v Ekmanovom ponímaní) ako šťastný, smutný, nahnevaný a taktiež komplexnejšie mentálne stavy ako zmätený s pocitom viny, znudený a pod. Test obsahuje afektívne aj kognitívne mentálne stavy. Pri riešení úloh zahŕňa aj procesy rozpoznávania emócií a detekcie tváre.^3,4 Detská verzia obsahuje rovnaký podnetový materiál ako verzia pre dospelých. Mentálne stavy, ktoré predstavujú možnosti odpovedí, sú ale prispôsobené detskému jazyku. V nami realizovanom výskume sme sa rozhodli použiť detskú verziu, nakoľko sme mali možnosť získať jej slovenskú jazykovú mutáciu, ktorá už bola použitá vo výskume.¹⁴ Slová v detskej verzii sú jednoduchšie ako vo verzii pre dospelých, automaticky to ale neznamená, že by dospelí mali byť úspešnejší v detskej verzii.¹⁵

Slovné úlohy

Participantom bolo prečítaných celkovo 6 príbehov. Každý príbeh bol na požiadanie participantov prečítaný maximálne dvakrát. Príbehy môžeme rozdeliť do dvoch oblastí. Prvá oblasť je tvorená štyrmi príbehmi zameranými na falošné presvedčenia. Dva príbehy obsahovali falošné presvedčenia prvého (ďalej aj FP-1) a dva druhého rádu (ďalej aj FP-2). Test falošných presvedčení predstavuje krátky príbeh, po ktorého nasleduje otázka, čo si myslí predstaviteľ z príbehu. Pri teste falošných presvedčení druhého rádu sa otázka zameriava na to, čo si myslí postava X, že si myslí postava Y. Po prečítaní každého príbehu nasledovali dve otázky. Pre správnu odpoveď na prvú otázku je potrebné uplatniť teóriu mysle. Druhá otázka bola zameraná na pamäť. Participantom sme započítali jeden bod len v prípade, ak odpovedali správne aj na otázku na teóriu mysle a súčasne aj na kontrolnú pamäťovú otázku. Pri jednom príbehu, ktorý obsahuje falošné presvedčenie druhého rádu, sme participantom predložili aj papier formátu A4, na ktorom mohli sledovať, ako sa odohráva príbeh aj prostredníctvom obrázkov. Papier s obrázkami slúžil ako pomôcka, aby sa zamedzilo vplyvu deficitu pamäťových schopností na výkon v  teórii mysle. V nami realizovanom výskume sme použili príbehy, ktoré využili vo svojom výskume Frith a Corcoran.⁶

Zvyšné dva príbehy sa zameriavali na pragmatický aspekt jazyka (Hinting task).⁵ V týchto úlohách (ďalej aj Pragmatika) je potrebné pre správne vyriešenie úspešne pochopiť skutočné intencie, ktoré sú slovne vyjadrené nepriamym spôsobom. Za správnu odpoveď dostali participants 2 body. Ak bola odpoveď nesprávna, nasledovala ešte doplňujúca otázka. Pri správnom vyriešení úlohy po doplňujúcej otázke mohli získať už len jeden bod. Ak ani napriek doplňujúcej otázke nedokázali participanti správne odpovedať, získali 0 bodov.

Test cesty

Vo výskume sme sa rozhodli využiť iba formu B, ktorá zodpovedá výkonu exekutívnych funkcií.¹⁶ Exekutívne funkcie teda predstavujú čas potrebný na zvládnutie Formy B v teste cesty. Ak nejaký participant prekročil pri vypĺňaní testu čas 5 minút, zastavili sme ho a prešli sme na ďalšiu úlohu. V takomto prípade mu bol započítaný čas 300 s.

Škála globálneho klinického dojmu

Na zhodnotenie miery aktuálne psychopatológie sme použili Škálu globálneho klinického dojmu.¹⁷ V nami realizovanom výskume sme využili len subškálu závažnosť ochorenia. Stav pacienta hodnotil ošetrujúci lekár. V troch prípadoch hodnotil stav pacienta klinický psychológ.

VÝSLEDKY

Pri porovnaní výsledkov sme zistili signifikantné rozdiely medzi kontrolnou a  experimentálnou skupinou v FP-1 (U = 329; p < 0,001, r = 0,27), FP-2 (U = 170; p < 0,001, r = 0,59) a taktiež v Pragmatike (U = 171; p = 0,037, r = 0,59). Experimentálna skupina dosahovala signifikantné horšie výsledky. Priemerná úspešnosť v FP-1 98,53% vs. 84,78%; FP-2 94,12% vs. 47,83 %; Pragmatika 93,38% vs. 65,22 %. Rozdiely medzi pohlaviami v experimentálnej skupine neboli signifikantné.

Priemerné skóre v MIE bolo M = 19,18 a SD = 3,91. Pacienti dosahovali signifikantné horšie výsledky ako kontrolná skupina (t(59) = 5,201; p < 0,001, r = -,56). Priemerné skóre v kontrolnej skupine M = 21,12, SD = 2,86 (priemerná úspešnosť 75,42%) a v experimentálnej skupine M = 16,74, SD = 3,72 (priemerná úspešnosť 60,40 %). V experimentálnej skupine sme nezistili signifikantné rozdiely na základe pohlavia (t(26) = 0,502; p = 0,62); (graf 1).

Dvojfaktorová analýza rozptylu (ANOVA 2X2) odhalila signifikantný vplyv faktoru diagnóza (F(1, 57) = 27,083; p < 0,001, ? p² = 0,322) a  faktoru pohlavie (F(1, 57) = 4,127; p = 0,047, ? p² = 0,068). Interakcia faktorov nebola signifikantná (F(1, 57) = 1,292; p < 0,260, ? p² = 0,022). Výsledky dvojfaktorovej ANOVY poukazujú na to, že až 32 % variancie v MIE je možné vysvetliť prostredníctvom premennej diagnóza.

Pri korelačnej analýze sme zistili signifikantné vzťahy. FP-1 nekorelovali signifikante so žiadnym iným testom. Zvyšné testy spolu vzájomne korelovali (tab. 1).

---

---

Medzi mierou aktuálnych symptómov meranou prostredníctvom Škály globálneho klinického dojmu a úspešnosťou v riešení úloh zameraných na teóriu mysle sme nezistili signifikantný vzťah.

Skupina pacientov skupina dosahovala signifikantné horšie výsledky v Teste cesty (U = 86,000; p < 0,001). Priemerný čas schizofrenikov bol M = 170,29 a  SD = 90,55; kontrolnej skupiny M = 61,29 a SD = 26,09. Výsledky v niektorých testoch teórie mysle súvisia s ukazovateľmi zdravotného stavu participantov. Príbehy zamerané na pragmatické používanie jazyka stredne silno negatívne korelujú s exekutívnymi funkciami (p = 0,384; p < 0,05). Stredne silnú negatívnu koreláciu sme taktiež zistili medzi FP-2 a exekutívnymi funkciami (p = 0,478; p < 0,05). Narušené exekutívne funkcie negatívne ovplyvňujú schopnosť riešiť úlohy obsahujúce falošné presvedčenia druhého rádu a taktiež súvisia s  deficitom v pragmatickej funkcii jazyka. Korelačná analýza poukázala na signifikantné vzťahy medzi tým, či je participant z kontrolnej alebo experimentálnej skupiny, a výkonom v testoch na teóriu mysle. Pri použití parciálnych korelácií sme sa snažili overiť tento vzťah pri kontrole vplyvu premennej exekutívne funkcie. Z korelačnej analýzy vyplynulo, že rozdiel vo výkone v jednotlivých úlohách ostáva signifikantný aj pri kontrole vplyvu exekutívnych funkcií (tab. 2).

Nakol´ko skóre v FP-1, FP-2 a Pragmatike nebolo normálne rozložené, nemohli sme použiť zložitejšiu parametrickú štatistiku (ANCOVA) na kontrolu vplyvu exekutívnych funkcií. Na overenie rozdielov medzi skupinami sme sa ešte rozhodli použiť iný spôsob, ktorý spočíval v tom, že sme z analýzy vylúčili tých participantov z experimentálnej skupiny, ktorí mali v Teste cesty čas dlhší ako 200 s. V experimentálnej skupine takto zostalo 17 participantov. Z  výsledkov vyplynulo, že aj pri takejto kontrole vplyvu exekutívnych funkcií zostal rozdiel vo výkone medzi skupinami signifikantný (FP-1 - U = 185,000; p < 0,05, r = 0,40; FP-2 U = 141,000; p < 0,001, r = 0,47; Pragmatika U = 139, 500; p < 0,001, r = 0,49).

Na overenie vzťahu exekutívnych funkcií a výkonu v MIE sme použili analýzu kovariancie (ANCOVA). Dáta spĺňali predpoklady pre použitie testu, nakolko skóre v MIE bolo normálne rozložené a zároveň bol zachovaný predpoklad homogenity regresných kriviek (F(1, 57) = 2,498; p = 0,120). Narušenie exekutívnych funkcií nemá signifikantný vplyv na výkon v MIE. Vplyv faktoru exekutívne funkcie nebol signifikantný (F(1, 58) = 2,591; p = 0,120). Signifikantná nebola ani interakcia faktorov (F = 0,622; p = 0,434), pričom vplyv faktora diagnóza je signifikantný (F(1, 58) = 8,512; p = 0,026).

Na záver sme realizovali hierarchickú regresnú analýzu s prediktormi exekutívne funkcie, pohlavie a diagnóza na výkon v MIE. Všetky prediktory boli signifikantné a celkovo vysvetľovali 44% variancie závislej premennej (F = 14, 983; p < 0,001, R² = 0,441, (β _dg= -0,303, t = -2, 232; p < 0,05; (β _pohl = -0, 335, t = 3,148, pg< 0,01, (β _EF= -0,391, t = -4,404, p < 0,001). Príslušnosť k experimentálnej skupine ostala signifikantným prediktorom aj pri kontrole vplyvu premennej exekutívne funkcie. Samotné exekutívne funkcie vysvetľovali cca 25% variancie.

Z výsledkov vyplýva, že narušené exekutívne funkcie majú negatívny vplyv na výkon v testoch na teóriu mysle. Detailnejšie analýzy ale poukázali na to, že výkon v testoch je zhoršený aj vtedy, keď je vplyv exekutívnych funkcií kontrolovaný prostredníctvom štatistických procedúr.

Na elimináciu vplyvu zhoršenej pamäti typickej pre schizofrenikov sme použili metódu, ktorá bola aplikovaná v predchádzajúcich výskumoch.⁶ Z analýzy sme vylúčili tých participantov, ktorí odpovedali nesprávne na dve a viac kontrolných otázok na pamäť. Z analýzy sme takto vylúčili 5 participantov z  experimentálnej skupiny. Výsledky v skóre v FP-1 sa signifikantné nelíšili medzi skupinami (U = 310; p = 0,06). Existuje ale trend smerom k  signifikantným výsledkom. Rozdiel v FP-2 zostal signifikantný (U = 164; p < 0, 001, r = 0,56).

Priemerný počet hospitalizácii v experimentálnej skupine bol M = 6,31; SD = 8,95. Priemerná dĺžka trvania ochorenia bola M = 12,15 roka; SD= 11,07. Priemerný vek nástupu ochorenia je 25,33 a SD = 10,12. Škála globálneho klinického dojmu predstavuje objektívnu mieru aktuálneho zdravotného stavu. Priemerný výsledok na škále bol 3,81 a SD = 1,33. Najsilnejšiu koreláciu sme zistili medzi počtom hospitalizácií a trvaním ochorenia. Hodnota korelačného koeficientu dosiahla hodnotu ρ = 0,736; p < 0,001. Stredne silný vzťah sme zistili medzi trvaním ochorenia a narušením exekutívnych funkcií. Hodnota korelačného koeficientu bola ρ = 0,446; p < 0,05. Narušenie exekutívnych funkcií súvisí aj s  narastajúcim vekom participantov v experimentálnej skupine (ρ = 0,458; p < 0, 05).

Logistickú regresiu sme realizovali s cieľom predikcie schizofrénie na základe skóre v testoch: FP-2. Pragmatika, MIE. Pridanie prediktorov umožnilo presnejšie rozlišovať schizofrenikov od kontrolnej skupiny. Model s  prediktormi signifikantné lepšie rozlišoval medzi participantmi ako model, ktorý obsahoval len konštantu (x² = 51,354; p < 001). Nagelkerkeho koeficient determinancie mal hodnotu R2 = 0,771. Priemerná úspešnosť správneho určenia diagnózy bola 88,3 %. Senzitivita určenia schizofrénie je 84,6 % a špecifita 91,2 %. Zistili sme signifikantný vplyv všetkých prediktorov na správne priradenie diagnózy.

DISKUSIA

Analýza rozdielov medzi skupinou pacientov a kontrolnou skupinou poukazuje na to, že ľudia so schizofréniou sú výrazne menej úspešní v testoch na teóriu mysle. Rozdiel v skóre u pacientov oproti kontrolnej skupine je v MIE viac ako jedna smerodajná odchýlka. Správne vyriešenie úloh v teste je ovplyvnené aj schopnosťou rozpoznávať emócie. Zhoršený výkon v teste u pacientov môžeme do určitej miery vysvetliť aj neschopnosťou rozpoznávať emócie, ktorá sú typické pre schizofréniu.^18,19 Keďže u schizofrénie je prítomný deficit v rozpoznávaní jednoduchých emócií prostredníctvom celej tváre, je veľmi pravdepodobné, že pri rozpoznávaní zložitejších "emočno-kognitívnych" stavov len z určitej časti tváre bude veľmi problematické.

Dobrá schopnosť rozpoznávať jemné zmeny vo výrazoch tváre je veľmi potrebná pre úspešnú sociálnu interakciu, pretože nám prináša veľa dodatočných informácií, ktoré nám umožnia lepšie určiť napríklad zámery druhých ľudí.

Na meranie exekutívnych funkcií sme použili Test cesty. Korelačná analýza odhalila signifikantné vzťahy medzi exekutívnymi funkciami a výkonom v testoch na teóriu mysle. Narušené exekutívne funkcie negatívne ovplyvňovali výkon. Výsledok nie je veľmi prekvapujúci, nakolko pri príbehoch bolo potrebné uchovať v pamäti informácie a zároveň venovať pozornosť zadaniu. Frith⁹ tvrdí, že zhoršený výkon je prítomný aj u pacientov, ktorí majú pozitívne symptómy ako bludy a halucinácie, keďže u nich dochádza k nadmernému pripisovaniu nesprávnych intencií. Najhorší výkon podávajú pacienti s negatívnymi symptómami a disorganizačným syndrómom. Zložitejšie štatistické analýzy (parciálne korelácie, vylúčenie participantov s najvážnejším narušením exekutívnych funkcií, ANCOVA, hierarchická regresia) poukázali na fakt, že výkon v úlohách bol zhoršený aj napriek kontrole vplyvu narušenia exekutívnych funkcií. Správne fungovanie exekutívnych funkcií nie je teda nevyhnutnou, ale len postačujúcou podmienkou, ktorá má vplyv na zhoršenie výkonu v testoch na teóriu mysle. Výsledky predchádzajúcich výskumov priniesli rovnaké zistenia.20 Nezávislosť zhoršeného výkonu od exekutívnych funkcií sme pre Pragmatika a  testy falošných presvedčení overovali len prostredníctvom vylúčenia niektorých participantov. Uvedomujeme si, že takáto procedúra má svoje limity. Napriek tomu skupina pacientov mala stále v priemere horší čas v Teste cesty. Ak zvážime aj výsledky parciálnych korelácií, je veľmi pravdepodobné, že zhoršený výkon v týchto testoch je naozaj primárne spôsobený doménovo špecifickým deficitom.

V našom výskume sme nepoužili žiadny test, ktorý by meral pamäťové schopnosti. Najnáročnejšie na pamäť boli pravdepodobne posledné dva príbehy, nakolko boli najdlhšie. Pri piatom príbehu mali participanti k dispozícii aj pomôcku v  podobe obrázkov. Rozdiel v úspešnosti medzi 5. a 6. príbehom bol 19 % v prospech príbehu, kde boli použité obrázky ako pomôcka. Príbehy boli čítané pacientom so schizofréniou veľmi pomaly a častokrát sme im ich na požiadané prečítali opakovane. Na jednej strane uznávame, že zhoršená pamäť má vplyv na výkon v teórii mysle. Ťažko na niečo odpoviem, ak si správne nepamätám otázku. Na druhej strane ani pri znížení nárokov na pamäť nebol výkon v skupine schizofrenikov porovnateľný s výkonom kontrolnej skupiny. Aj po aplikovaní procedúry, ktorá mala slúžiť na elimináciu vplyvu narušenia pamäte, sme zistili signifikantný rozdiel medzi skupinami v testoch falošných presvedčení druhého rádu. Vzťah teórie mysle a pamäti by bolo potrebné ešte samozrejme detailnejšie overiť. Tvrdíme, že deficit v pracovnej pamäti má vplyv na výkon, ale neúspešné riešenia sú primárne spôsobené neschopnosťou reprezentovať mentálne stavy.

Narušená schopnosť komunikácie sa prejavovala u pacientov nedodržiavaním konverzačných maxím^21,22 pri príbehoch na pragmatický aspekt jazyka. V  niektorých prípadoch pacienti porušovali maximá kvantity aj kvality, keď ich odpovede boli neprimerane dlhé. Dĺžka odpovede bola pravdepodobne ovplyvnená zabiehavým myslením. Pri takýchto odpovediach častokrát zabiehali k témam, ktoré neboli relevantné (narušenie maxima relevancie). Text príbehu: Rebekine narodeniny sa blížia. Povedala otcovi: Mám rada zvieratá, najmä psy. Čo tým naozaj Rebeka myslela? Príklad odpovede: "Rebeka si myslela, že má rada zvieratá, najmä psy. Určite majú psa doma. Sa hrá so psom na dvore, na čerstvom vzduchu. Rada sa prechádza so psom po vonku". (Muž, 24). Velká časť pacientov so schizofréniou nedostatočne využívala kontextuálne informácie, ktoré obsahovali úlohy. V niektorých prípadoch boli odpovede úplne nesprávne a  ako keby využívali informácie, ktoré vôbec neobsahovalo zadanie príbehu. V  niektorých prípadoch sa nám od pacientov nepodarilo získať vysvetlenie ich odpovede.

Pri použití skóre v MIE ako závislej premennej sme prostredníctvom lineárnej regresie zistili, že pohlavie, diagnóza a exekutívne funkcie boli signifikantné prediktory úspechu v teste. Spolu umožnili vysvetliť až 44,1 %  variancie. Najsilnejší zo všetkých prediktorov je diagnóza. Samotná diagnóza vysvetľuje až 31,5 % celkovej variancie MIE. Otázkou ostáva, čo predstavuje zvyšných takmer 56 %. Dôležitú úlohu pravdepodobne zohráva premorbídne sociálne fungovanie jednotlivých pacientov. U pacientov, u ktorých prepuklo ochorenie vo vyššom veku, je pravdepodobne lepšie rozvinutá schopnosť rozpoznávať výrazy tváre. Do regresného modelu sme nemohli zaradiť premennú dĺžka trvania ochorenia, ktorá pravdepodobne môže taktiež prispievať k  postupnému zhoršeniu výkonu. Možný vplyv na úspešnosť môže mať aj počet súrodencov a vplyv rodinného prostredia.

Výsledky logistickej regresie pre testy pragmatiky, falošných presvedčení druhého rádu a Testu čítania mysle z očí poukazujú na vysokú senzitivitu priradenia do skupiny (84,6). Pri použití MIE, FP-2 a testu Pragmatiky by sme dokázali správne určiť diagnózu (priradiť do skupiny) až v 88 % prípadov. Použité testy teda dokážu veľmi citlivo rozlišovať medzi zdravými ľuďmi a  schizofrenikmi.

Vo výskume sme vychádzali z Frithovho modelu. Výskum ale neumožnil overiť model v celej šírke. Vo výskume boli zaradení len pacienti, ktorí boli v  akútnej fáze ochorenia. Nemohli sme overiť, nakolko je narušená teória mysle aj vo fáze remisie. Spomínaný model predpokladá rozdiel v schopnosti uplatňovať teóriu mysle v závislostí od aktuálne prítomných symptómov. Jedným z cieľov našej práce bolo overiť, či sa mení schopnosť uplatňovať teóriu mysle v závislosti od prevládajúcich symptómov. Vo väčšine zahraničných výskumov sa na hodnotenie miery psychopatológie využívajú škály ako PANSS. Na základe škálovania pacientov je možné zaradiť pacientov do skupín v súlade s Frithovým modelom. Nakolko sme s použitím posudzovacích stupníc nemali osobné skúsenosti, rozhodli sme sa ich nepoužiť. Použili sme posudzovaciu stupnicu Clinical Global Impression. Vyššie skóre na tejto škále nesúviselo s horším výkonom v  úlohách na teóriu mysle. Uvedomujeme si, že takáto stupnica je príliš "hrubý" odhad miery psychopatológie. V budúcom výskume by sme preto chceli použiť škálu PANSS. Do budúcnosti by bolo zaujímavé porovnať schopnosť riešiť slovné úlohy so schopnosťou pripisovať intencie pohybujúcim objektom.²³ Keďže pri pohyblivých objektoch ide o spontánne aktivitu, úlohy by neboli tak výrazne zaťažujúce na pamäť a exekutívne funkcie ako klasické slovné úlohy. Skúmanie teórie mysle ponúka mimoriadne veľké možnosti experimentovania, najmä v  kontexte v súčasnosti významne sa rozvíjajúcich neurovied. Výsledky nedávnej metanalýzy Kurtza a Richardsona²⁴ naznačujú, že aj intervenčné programy zamerané na sociálnu kogníciu dokážu zlepšiť schopnosť uplatňovať teóriu mysle. Poznatky z výskumov je teda možné aplikovať do praxe a môžu byť využité pri plánovaní intervencií na zlepšenie sociálnych zručností pacientov.

ZÁVER

Výskum potvrdil, že u pacientov so schizofréniou dochádza v akútnej fáze ochorenia k narušeniu schopnosti uplatňovať teóriu mysle. Deficit bol zistený aj v sociálno-percepčnom (rozpoznávanie tvárových výrazov) aj v  sociálno-kognitívnom (falošné presvedčenia) komponente teórie mysle. Zhoršenú schopnosť uplatňovať teóriu mysle súvisela aj so zhoršeným fungovaním exekutívnych funkcií. Ľudia schizofréniou ale dosahovali celkovo horšie výsledky aj vtedy, keď sme kontrolovali vplyv narušenia exekutívnych funkcií.

Poďakovanie

Chceli by sme sa poďakovať Autism Research Centre za sprístupnenie testu čítania mysle z očí z ich www stránky. Za slovenskú verziu testu by sme radi poďakovali Mgr. Andrejovi Mentelovi, PhD. Radi by sme poďakovali všetkých účastníkom výskumu a taktiež veľmi ochotným zamestnancom kliník, v ktorých sme realizovali výskum.

LITERATÚRA

• 1. Dunbar RIM. Príbeh rodu Homo. Praha: Academia; 2009: 222.
• 2. Baron-Cohen S, Leslie AM, Frith U. Does the autistic child have a "theory of mind"? Cognition 1985; Oct, 21(1): 37-46.
• 3. Baron-Cohen S, Wheelwright S, Hill J, Raste Y, Plumb I. The "Reading the Mind in the Eyes" Test revised version: a study with normal adults, and adults with Asperger syndrome or high-functioning autism. Journal Of Child Psychology And Psychiatry, And Allied Disciplines 2001; 42: 241-251.
• 4. Baron-Cohen S, Wheelwright S, Spong A, Scahill V, Lawson J. Are intuitive physics and intuitive psychology independent? A test with children with Asperger Syndrome. Journal of Developmental and Learning Disorders 2001; 5 (1) : 47-78.
• 5. Corcoran R, Mercer G, Frith CD. Schizophrenia, symptomatology and social inference: Investigating "theory of mind" in people with schizophrenia. Schizophrenia Research 1995; 17 (1): 5-13.
• 6. Frith CD, Corcoran R. Exploring "theory of mind" in people with schizophrenia. Psychological medicine 1996; 26 (3): 521-530.
• 7. Hardy-Baylé MC, Sarfati Y, Passerieux C. The cognitive basis of disorganization symptomatology in schizophrenia and its clinical correlates. Schizophrenia Bulletin 2003; 29 (3): 459-471.
• 8. Kerr N, Dunbar RI, Bentall RP. Theory of mind deficits in bipolar affective disorder. Journal of Affective Disorders 2003; 73 (3): 253-259.
• 9. Frith CD. The Cognitive Neuropsy-chology of Schizophrenia. Hove: Erl-baum; 1992: 169.
• 10. Frith CD, Frith U. Elective affinities in schizophrenia and childhood autism. In: P. Bebbington. Social Psychiatry: Theory, Methodology and Practice. Brunswick, NJ: Transactions; 1991: 65-88.
• 11. Corcoran R, Frith CD. Autobiographical memory and theory of mind: evidence of a relationship in schizophrenia. Psychological Medicine 2003; 33 (5): 897-905.
• 12. Janssen I, Krabbendam L, Jolles J, van Os J. Alterations in theory of mind in patients with schizophrenia and non-psychotic relatives. Acta Psychiatrica Scandinavica 2003; 108 (2): 110-117.
• 13. Sprong M, Schothorst P, Vos E, Hox J, Van Engeland H. Theory of mind in schizophrenia: meta-analysis. British Journal of Psychiatry 2007; 191 (A2): 5-13.
• 14. Mentel A. Psychometrická analýza slovenskej verzie testu "čítanie mysle z  očí" pre deti. In Osobnost v kontexte kognícií, emocionality a motivácií III. Medzinárodná konferencia, 2011 november 23-24. Bratislava: Univerzita Komenského; 2012: 579-598.
• 15. Hallerbäck MU, Lugnegard T, Hjärthag F, Gillberg C. The Reading the Mind in the Eyes Test: Test-retest reliability of a Swedish version. Cognitive Neuropsychiatry2009; 14(2): 127-143.
• 16. Tombaugh TN. Trail Making Test a and B: normative data stratified by age and education. Archives of Clinical Neuropsychology 2004; 19 (2): 203-214.
• 17. Guy W ECDEU Assessment Manual for Psychopharmacology Rockville, MD: U.S. Department of Health, Education, and Welfare, Public Health Service, Alcohol, Drug Abuse, and Mental Health Administration, National Institute of Mental Health, Psychopharmacology Research Branch, Division of Extramural Research Programs; 1976: 603.
• 18. Zuroff DC, Colussy SA. Emotion recognition in schizophrenic and depressed inpatients. Journal Of Clinical Psychology 1986; 42 (3): 411-417.
• 19. Kohler CG, Turner TH, Bilker WB, Brensinger CM et al. Facial emotion recognition in schizophrenia: Intensity effects and error pattern. The American Journal of Psychiatry 2003; 160 (10): 1768-1774.
• 20. Pickup GJ, Frith CD. Theory of mind impairments in schizophrenia: symptomatology, severity and specificity. Psychological Medicine 2001; 31 (2): 207-220.
• 21. Grice, HP. 1975. Logic and conversation. In: Cole P, Morgan JL. Speech acts. Academic Press; 1975: 41-58.
• 22. Sperber D, Wilson D. Pragmatics, Modularity and Mind-reading. Mind & Language 2002; 17 (1-2): 3-23.
• 23. Horan WP, Neuchterlein KH, Wynn JK, Castelli F. Disturbances in the spontaneous attribution of social meaning in schizophrenia. Psychological Medicine 2009; 39 (4): 635-643.
• 24. Kurtz MM, Richardson CL. Social cognitive training for schizophrenia: a  meta-analytic investigation of controlled research. Schizophrenia Bulletin 2011; 10 (2): 1-13.

---

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2013;109(4): 171 -177

Zpět