Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci; 2012.
Aj psychiater je človekom, aj psychiater je občanom. Psychiater Jozef Hašto a psychoterapeutka Hana Vojtova priznávajú "silnú identitu slobodného občana" a svoj "cit pre ludské občianske práva a slobody" nielen písaným textom, ale najma prácou na jednom klinickom případe, ktorý sa napokon stal "medzinárodnou kauzou", a na politickej kauze, ktorá sa de facto stala klinickým prípadom vyšetrujúcim a diagnostikujúcim aj psychické zdravie slovenskej spoločnosti. Sigmund Freud1 tvrdil, že aj národy (ako Grossindividuen) majú svoju psychológiu, a z knihy, ktorej recenziu ponukám, toto faktum sála na každej stránke. Čo na tom, že sa javy individuálnej psychologie prenášajú na javy sociálno-politické, ak sa tam jednoducho skúseným tykadlom dajú vyhmatať?
Hedviga Malinová-Záková bola v roku 2006 přepadnutá dvojicou "holohlavých" mladíkov cestou na skúšku z maďarského jazyka. Jej meno by sa snáď ešte v ten večer mihlo v televíznych novinách, ale potom by si ho už nikto nepamátal. Možno by ani nevyhladala psychiatra, pretože by ho nepotřebovala… keby bola "len" napadnutá spomínanou dvojicou. Avšak následoval tlak zo strany policie, ktorej cielom bolo zrejme kováčskym kladivom přetavit oběť v páchatela a čoho odrazom je aj jej pretrvávajúce obvineme z krivej výpovede. Roztočil sa dnes tak smutné známy kolotoč lživých oficiálnych dokumentov, zákon porušujúcich proklamácií zo strany "dôveryhodných" čelných predstavitelov krajiny, prednášaných so značnou sugestívnou silou a afektívnym sprievodom a vír fakty - ignorujúcich alebo prepisujúcich posudkov. Neuvěřitelná dráma, ktorá keby sa udiala v Anglicku, bola by už dávno sfilmovaná BBC, ako trefne poznamenáva MUDr. Peter Breier v predhovore knihy. A podobné ako "Postel u okna" Scotta Pecka,2 aj táto kniha by si do podtitulu mohla vpísať: "Psychologický román s detektívnou zápletkou". Příběh je v nej totiž cítit velmi živo, i keď je písaný odborným jazykom.
V úvodnej časti je venovaná precízna a presne zacielená pozornosť na postraumatickú stresovú poruchu (PTSP) a jej "kapitoly" na spôsob prehladnej publikácie o tejto "citlivej" psychiatrickej poruche, v ktorej sú uvedené aj výsledky vlastného výskumu autorov z roku 2004, na slovenské poměry značné rozsiahleho (532 vyšetřených pacientovi) a nedávno publikovaného v jednom z odborných časopisov.3 Teoretické kapitoly sú zakončené terapiou a už samotné svojou prehľadnou a sumarizujúcou formou od v psychotraumatológii skúsených autorov uspokoja "lačného" pracovníka v oblasti duševného zdravia. Plynule však prechádzajú vo vlastnú kazuistiku, ktorá má neustále na památi širšie súvislosti a socio-politické premenné a ktorej plodné výpady zaznamenáváme aj do historie, například obdobia Hitlerovej "Tretej říše", z ktorej pramenia mnohé až zarážajúce analogie k případu. Napriek mohutným konotáciám s dějinami a sociálnymi aspektmi nestráca přesnost a je pri každom posune striktně datovaná, takže umožňuje realistická vnútornú simuláciu případu tak, ako sa udial.
Kniha tak preběhne rýchlo, je dielom na jeden hlt, ktoré sa nutkavo čita ďalej a ku ktorému sa potom čitatel môže znova vracať. Vďaka prehladnému členeniu přitom ihned vie, kde sa hladaná informácia "skrývá".
Terapia pacientky je vitálně písaná, využívá priamo počas jednotlivých sedení zdokumentované záznamy a pôsobí velmi verne, generujúc aj příslušné emócie. Je rozdelená do troch fáz (stabilizačná, konfrontačná a integračná), ako ich poznáme z kapitol psychotraumatológie.
Čo je to teda za publikáciu? Je to naozaj kazuistika, ako uvádzajú autori? Je to monografia o postraumatickej stresovej poruche? Je prehladom úvah súvisiacich s ochotou člověka vzdat sa svojho super ega v prospech autority? Je uverejnením výskumu a vďaka mnohým dotazníkom v druhej časti knihy stimulom k nemu? Je kritickým komentárem k istej dejinno-spoločenskej situácii Slovenska? Je obhajobou ženy, ktorú naša "správodlivosť" stále neuznala ako nevinnu, a je pokusom očistit ju aspoň touto formou?
Zamatové kúzlo knižky spočívá právě v tom, že je všetkým z menovaných… a práve to z nej vytvára niečo jedinečné nielen v našich česko-slovenských zemepisných šírkach, ale v pravdě unikát celosvetový.
MUDr. Michal Patarák