Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

recenze

ISSN 1212-0383

DIMENZIE OSOBNOSTI A ANTIDEPRESÍVNA LIEČBA

Radovan Hrubý et al.

Necpaly, VEEM; 2010.

Kniha Radovana Hrubého et al. "Dimenzie osobnosti a antidepresívna liečba" je významným prínosom k písomníctvu, ktoré sa zaoberá pochopením duševných procesov človeka v zdraví aj v chorobe. Táto vedecká monografia je konkrétne zameraná na problematiku depresívnej poruchy a jej liečby vo vzťahu k osobnostným rysom pacienta. Teoretická časť je založená na prezentácii základných vedeckých poznatkov o etiológii, patofyziologii, klasifikácii a psychofarmakologickej liečbe depresívnej poruchy. Originálnym prínosom je interpretácia komplexnej teórie osobnosti podľa Cloningera. V publikácii sa autori zamerali na jej sumárnu interpretáciu, ktorú dopĺňa kapitola o unikátnom vzťahu tohto komplexného neurovedeckého modelu k patofyziologii a priebehu depresívnych porúch. Na teoretickú časť nadväzuje interpretácia výsledkov originálnej výskumnej práce. Autori prichádzajú s inovatívnymi podnetmi, ktoré majú významný dopad na priebeh liečby, vyústenie depresívnej epizódy, ako aj stav pacienta po ukončení liečby v ďalšom živote. Táto práca vychádza z teórie osobnosti známeho amerického psychiatra Cloningera o vzťahu tzv. dimenzií osobnosti, ktoré môžu byť protektívnymi, ako aj predispozičnými činiteľmi pri vzniku a priebehu depresívnych porúch. Konkrétne sa autori venujú problematike zmien dimenzií osobnosti u depresívnych pacientov v priebehu ambulantnej antidepresívnej liečby. Ako zdôrazňujú autori v predhovore, jej cieľom bolo prostredníctvom merateľných dimenzií osobnosti v jednotlivých časových úsekoch liečby objektivizovať stav pacienta vo vzťahu k intenzite depresívnych príznakov a účinnosti antidepresívnej terapie. Teoreticky vychádzajú autori z predpokladu, že v rozvoji depresívnej poruchy zohrávajú dôležitú úlohu aj osobnostné charakteristiky jedinca a že interakcie medzi osobnosťou a depresívnou poruchou sú komplexné, uplatňujúce sa v celom priebehu depresívnej epizódy a jej liečby. Preto môžu zmeny parametrov jednotlivých dimenzií osobnosti reflektovať zmeny aktivity patofyziologických procesov spojených so vznikom a priebehom depresívnej poruchy vo všetkých štádiách liečby, vrátane obdobia po vymiznutí zreteľných depresívnych príznakov. V tejto práci autori použili k rozvinutiu svojich veľmi zrelých, inovatívnych a prínosných teoretických východísk model osobnosti podľa Cloningera, ktorý vychádza z neurobiologických, psychofyziologických a psychologických štúdií a ktorý sa ukázal ako vhodný najmä pre detekciu zmien osobnostných rysov pri depresívnych a úzkostných poruchách. Vo svojej výskumnej práci použili autori pri hodnotení dimenzií osobnosti počítačovú verziu špeciálneho Dotazníka temperamentu a charakteru (angl. Temperament Character Inventory - Revised, skr. TCI-R), ktorý bol vyvinutý Cloningerom a spol. Štatistické spracovanie získaných výsledkov prinieslo zaujímavé zistenia - u depresívnych pacientov v porovnaní so zdravými kontrolami dochádzalo k štatisticky významným zmenám osobnosti, niektoré z dimenzií sa ukázali ako významné prediktory výsledku antidepresívnej liečby a taktiež umožnili rozlíšiť respondérov a nonrespondérov na liečbu už v úvodných štádiách liečby. Niektoré z výsledkov, ktoré sú v monografii uvedené v sumárnej podobe, boli publikované v zahraničných recenzovaných vedeckých časopisoch. Za mimoriadny úspech možno považovať fakt, že publikované výsledky boli citované aj samotným autorom teórie, prof C. R. Cloningerom v časopise Americkej psychiatrickej asociácie určenom pre vzdelávanie amerických psychiatrov (Cloninger CR et al. Promotion of Well-Being in Person-Centered Mental Health Care. Focus 2010, 8: 165-179). Je veľmi inšpirujúce sledovať myšlienkové pochody autorov, ich vedecký prístup a premyslenú metodiku s cieľom objektivizovať stav pacienta v konkrétnej fáze liečby prostredníctvom číselne vyjadrených zmien dimenzií osobnosti, a to aj po odoznení akútnej depresívnej symptomatiky Autori takto dávajú podnet k vytvoreniu akýchsi markerov k posúdeniu úspešnosti liečby a k vytváraniu prognostických záverov individualizovaných pre každého pacienta. Súčasne prispieva táto metodika k snahám o komplexný prístup pri rozhodovaní o ďalšom pokračovaní alebo ukončení liečby. Použitie Cloningerovej teorie pri hodnotení depresívnej poruchy a jej liečby prispieva ku komplexnejšiemu nahliadaniu na túto mimoriadne náročnú oblasť psychiatrie v jej širokých neurobiologických, psychologických, sociálnych a ďalších súvislostiach a viacúrovňových interakciách. Takýto prístup k problematike je mimoriadne prínosný zapadajúci do modernej koncepcie komplexného chápania ľudského života v zdraví aj chorobe. Obzvlášť naliehavo prominuje táto potreba pri nazeraní na vznik a priebeh duševných porúch, ktoré sú v ponímaní modernej neurovedy stavmi a procesmi, pri ktorých participujú všetky biologické a sociálne javy vo vzájomnej a neoddeliteľnej interakcii a integrácii. Dnes hovoríme o integrovaných neurovedách a v tomto chápaní nemôžeme oddeliť patologické javy akejkoľvek choroby alebo poruchy od jej nositeľa, tj. od špecifických osobnostných charakteristík pacienta. Svojim prístupom a zameraním táto vedecká monografia reflektuje princípy komplexného nazerania na problematiku depresívnych porúch, pričom sa cielene hlási k teoretickým východiskám, princípom a modelom integrovaných neurovied. Knižka Radovana Hrubého et al. by nemala chýbať v knižniciach psychiatrov, ale aj iných lekárov, psychológov a psychoterapeutov. Je významným príspevkom k rozšíreniu integrovaného pohľadu na pacienta ako osobnosť v jeho neopakovateľnej podobe.

prof. MUDr. PhDr. Peter G. Fedor-Freybergh,
DrSc., Dr. h. c. mult.,
čestný predseda Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie PS SLS

Čes a slov Psychiatr 2011;107(4): 247