Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

recenze

ISSN 1212-0383

VLIV PSYCHIKY NA ZDRAVÍ

Asbjorn O. Faleide, Lilleba B. Lian, Eyolf K. Faleide

Soudobá psychosomatika. Praha: Grada; 2010.

Modernú učebnicu psychosomatiky z norského originálu Symptom og meining. Modeme psykosomatisk tankegang preložil prof. Jaro Křivohlavý Autormi učebnice sú významní odborníci v oblasti klinickej psychologie, psychosomatiky psychoterapie a medicíny. Profesor Asbjorn O. Faleide pôsobí na univerzite v Oslo a súčasne pracuje v súkromnom Psychosomatickom ústave. Hlavným predmetom jeho výskumných prác je psychosomatika. Významné sú predovšetkým jeho štúdie zamerané na longitudinálne sledovanie rodín s psychosomaticky chorými deťmi. Okrem psychosomatiky sa venuje klinickej psychologii, psychoterapii a pôsobí ako supervízor a terapeut. Lilleba B. Lián pracuje ako vedúca oddelenia klinickej psychológie na psychiatrickej klinike v Oslo. Špecializuje sa na biologické otázky psychosomatiky a problematiku psychoneuroimunológie. Eyolf K. Faleide je lekár s dlhoročnou praxou na psychiatrickom oddelení a v rádiológii. Pracuje ako rodinný lekár. Venuje sa otázkam salutogenézy.

Práca nórskych autorov poukazuje na vplyv psychických a sociálnych faktorov na zdravie človeka a vzťah medzi ochorením a psychickým životom človeka. Autori pri spracovaní práce vychádzali z viac ako 270 zdrojov. Vychádzajú zo záverov vlastných výskumných prác, súčasných odborných prác zameraných na psychosomatiku ako aj zo záverov štúdií prezentovaných na vedeckých podujatiach a psychosomatických kongresoch. Obsah práce je členený do 5 kapitol - Teórie a modely, Funkčné podmienky, Závažné somatické situácie, Staroba a Podporné opatrenia.

V prvej kapitole autori podávajú historický pohľad na utváranie psychosomatiky, približujú prístupy odborníkov v posledných 50 rokoch pri riešení otázok vplyvu psychických faktorov na zdravie a podávajú obraz súčasného stavu psychosomatiky. Pozornosť venujú psychosomatickej teórii, riešeniu stresujúcich situácií v závislosti od typu ľudskej kognitívnej aktivity, zameraniu psychoneuroimunológie, vplyvu psychologických faktorov na imunitný systém, objasňujú podstatu teórie analýzy charakteru a poukazujú na vplyv rozličných faktorov pri vzniku a rozvoji psychosomatických ochorení.

V druhej kapitole sa autori sústredili na konkrétne témy v oblasti psychosomatiky, ako enuréza, enkopréza, anorexia, obezita, bolesť a jej zvládanie. Podávajú ich opis a dokladajú jednotlivé poruchy analýzou kazuistík, prostredníctvom ktorých poukazujú na praktické využitie psychosomatických poznatkov. Pri analýze enurézy a enkoprézy autori približujú normálny priebeh výcviku kontinencie a poukazujú na psychické a sociálne faktory, ktoré môžu viesť k rozvoju enurézy a enkoprézy. Ide predovšetkým o problémové vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny a nevhodný komunikačný model v rodine. V popredí sú hlavne konflikty medzi rodičmi, nedostatky v prístupe rodičov k dieťaťu, napr. preferovanie trestov pred pochvalami, uprednostňovanie súrodenca, nevytvorenie priestoru pre rozhovor s dieťaťom o probléme, ale aj nesprávna identifikácia problémov vo vylučovaní, ktoré môžu byť prejavom volania dieťaťa o pomoc, spôsobom ovládania prostredia, potrestania rodičov, vyjadrením konfliktov v rodinnom systéme alebo vo vzťahu rodičov. Podľa autorov k riešeniu situácie môže výrazne prispieť zmena psychologického prostredia a spôsobu komunikácie v rodine, podpora autonómnosti dieťaťa apod. K príčinám porúch príjmu potravy podľa viacerých autorov patrí súčasný spôsob stravovania, psychický rozklad v súčasných rodinách a rodinná patológia, ktoré sa stáva zároveň aj posilňujúcim faktorom poruchy. Niektorí psychológovia zistili aj vzťah nárastu predčasných sexuálnych aktivít mladých chlapcov a dievčat k poruchám príjmu potravy. Táto porucha sa stáva určitým spôsobom sociálnej komunikácie medzi dieťaťom a okolím.

Tretia kapitola je venovaná klasickým témam psychosomatiky, teda najvážnejším somatickým stavom, a to ulceróznej kolitíde, astme a nádorovým ochoreniam. Ulcerózna kolitída je spôsobená súhrou viacerých faktorov. Podľa autorov základom je pravdepodobne genetický stav organizmu, určité negatívne faktory v imunitnom systéme a spúšťajúcim faktorom môže byť podnet organického a psychogenetického charakteru. Analýza prípadov dospelých pacientov potvrdila existenciu traumatického zážitku v autonómnej fáze ochorenia. U detí takýmto traumatickým zážitkom bola dominantná matka, ktorej chýbala emocionálna vnímavosť. Otec detí s daným ochorením sa na živote rodiny podieľal minimálne. V emocionálnom živote rodín sa agresívne emócie nevyjadrovali priamo. Pri skúmaní psychosociálnych faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku onkologického ochorenia, autori prezentujú výsledky štúdie, ktorá potvrdila výraznú pritomnosť emočných tráum u dieťaťa pred objavením prvých príznakov rakoviny. Často sa vyskytovala strata člena primárnej skupiny, ktorá viedla k rozvoju depresie. K ďalším faktorom podmieňujúcim vznik onkologického ochorenia patrili potlačovanie negatívnych emócií v rodine, problémy v medziľudských vzťahoch rodičov, pretrvávajúce konflikty. Autori sa venujú aj analýze psychologických problémov u danej skupiny pacientov a zároveň poukazujú na aspekty starostlivosti o týchto pacientov.

Štvrtá kapitola je venovaná relatívne novej téme psychosomatiky - starnutiu a kvalite života. Autori približujú najčastejšie problémy staroby, akými sú depresia, úzkosť, demencia, osamelosť, výskyt somatických ochorení. Poukazujú na potrebu skvalitniť starostlivosť o starých ľudí a v tomto smere zdôrazňujú nutnosť venovať sa riešeniu psychických a sociálnych problémov.

V poslednej kapitole autori približujú psychologické formy pomoci pacientom s psychosomatickým ochorením. Analyzujú možnosti využívania rodinnej, individuálnej, skupinovej a tréningovej psychoterapie. Pozornosť venujú aj vegetoterapii, ktorá sa zameriava na prácu s tými časťami tela, ktoré sú pod vplyvom VNS. Zisťuje sa metódou voľných asociácií, teda toho, čo pacient cíti a predstavuje si, keď sa dotýkame rôznych častí tela. Zároveň poukazujú aj na význam využitia haptiky v kontakte rodičov s deťmi a uplatnenia masážnej terapie. V závere zdôrazňujú spoluprácu pacienta a psychológa pri hľadaní vhodnej terapie a primeranú motiváciu pacienta pre zvýšenie efektivity psychoterapie.

Autori sa venujú predovšetkým súčasnej psychosomatike, ktorá sa týka detí, prípadne rodín s psychosomaticky chorými deťmi. Vo všetkých častiach knihy sú jednotlivé problémy vysvetlené na konkrétnych kazuistikách, ktoré vhodne zakončujú každú kapitolu. Kniha je určená lekárom, psychológom, psychoterapeutom a všetkým, ktorých zaujíma vzájomný vzťah psychiky a zdravia.

doc. PhDr. Eva Morovicsová, PhD.
Psychiatrická klinika LF UK a UNB Bratislava

Čes a slov Psychiatr 2011;107(4): 245