Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

souborný článek / review article

ISSN 1212-0383

POMOCNÉ METODY V HODNOTENÍ A PREDIKCII SUICIDÁLNEHO RIZIKA

AUXILIARY METHODS IN SUICIDAL RISK ASSESSMENT

Tomáš Rakús^1,2, Martin Brunovský^2,3, Katarína Hubčíková^1,2, Lucia Bruncvik^2,4, Zuzana Pechanová^1,2

¹ Neuropsychiatrická klinika SZU a Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, Pezinok, Slovenská republika
² 3. LF UK v Praze
³ Národní ústav duševního zdraví, Klecany
⁴ Landesklinikum Hainburg, Rakúsko

SÚHRN

Rakús T, Brunovský M, Hubčíková K, Bruncvik L, Pechanová Z. Pomocné metódy v hodnotení a predikcii suicidálneho rizika

Hodnotenie suicidálneho rizika je nielen v psychiatrickej praxi stále veľkou výzvou. Všeobecne panuje názor o jednoznačnej a výraznej nadradenosti klinického zhodnotenia skúseným psychiatrom nad štandardizovanými metódami, čo však prospektívne štúdie nepotvrdzujú. Použitie štandardizovaných metód dosahuje rovnocenné výsledky, navyše môže mať aj protektívny aspekt (pri dôkladne vedenej dokumentácii) v prípade obvinenia z pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Posudzovanie a liečba suicidality len v kontexte súčasti psychickej patológie toho-ktorého psychiatrického ochorenia sa nezdá byť optimálnym komplexným postupom. Náš prehľadový článok sa zameriava na pomocné metódy, ktoré môžu významne obohatiť psychiatrické vyšetrenie pri posudzovaní suicidality - vybrané psychometrické testy hodnotenia samovražedného rizika vrátane kolaboratívneho prístupu a nadväzujúcej špecifickej psychoterapie pre suicidalitu, ďalej projektívne metódy a napokon postupy s aplikáciou výpočtových techník, ako strojové učenie a algoritmy počítačovej lingvistiky, ktoré využívajú dáta z elektronických zdravotníckych databáz. V článku sa venujeme tiež možným pomocným alternatívam explorácie a kolaboratívneho hodnotenia suicidality pomocou interaktívneho počítačového programu s virtuálnym lekárom. Psychometrické testy mapujeme aj z hľadiska jednotlivých evaluovaných položiek, administrácie, možnosti tréningu, copyrightu a dostupnosti ich českej, resp. slovenskej verzie. Podrobnejšie sa venujeme kolaboratívnemu prístupu v hodnotení a manažmente suicidálne-ho pacienta, ktorý využíva kvantitatívne aj podrobne rozpracované kvalitatívne hodnotenie odpovedí. Tento prístup slúži aj ako terapeutický rámec a plán v asociovanej psychoterapii špecifickej pre suicidalitu a je preukázateľne bezpečnou a efektívnou metódou, ktorá vedie k redukcii nepotrebnej a neraz stigmatizujúcej hospitalizácie.

Klíčová slova: suicidalita, psychometrické testy hodnotenia rizika, projektívne metódy, strojové učenie, počítačová lingvistika, kolaboratívne hodnotenie a manažment suicidality

SUMMARY

Rakús T, Brunovský M, Hubčíková K, Bruncvik L, Pechanová Z. Auxiliary methods in suicidal risk assessment

Suicidal risk assessment is still a major challenge not only in psychiatric practice. The general idea indicates that the clinical evaluation is superior to the standardized methods of evaluation. However, this idea is not confirmed in prospective studies. Application of the standardized methods of evaluation achieves equal results. Moreover, application of the standardized methods of evaluation with thorough documentation can also be used as a protective aspect in the case of allegations of misconduct in the healthcare. provision. The assessment and treatment of suicidality only in the context of the psychological pathology of chosen psychiatric disease is not an optimal complex procedure. The submitted article focuses on the overview of the supplemental methods that can significantly enrich psychiatric examination in suicide assessment - selected suicide risk assessment tools including a collaborative approach and follow-up specific psychotherapy for suicidality, projective methods and ultimately application of the computational techniques such as machine learning and natural language processing, that use data from electronic medical databases. The article also discusses possible alternatives to exploration and collaborative evaluation of suicidality with a virtual doctor by interactive computer program. The risk assessment tools are also mapped in terms of individual evaluated items, administration, training possibilities, copyright and availability of their Czech, respectively Slovak version. The article focuses on a collaborative approach in the assessment and the management of a suicidal patient by application of the quantitative and the more detailed qualitative methods of responses collection and evaluation. The collaborative approach also serves as a therapeutic framework and plan in associated psychotherapy specific for the suicidality. The above-mentioned approach is also proven to be safe and effective method to reduce unnecessary and often stigmatizing hospitalizations.

Key words: suicidality, risk assessment tools, projective methods, machine learning, natural language processing, collaborative assessment and management of suicidality

ÚVOD

Hodnotenie suicidálnej symptomatológie, či už z hľadiska posudzovania relevantnosti rizika eskalácie stavu až do závažného suicidálneho konania, alebo s ohľadom na typizáciu optimálneho terapeutického manažmentu (najčastejšie, no nie iba) u chronicky suicidálnych pacientov, je nielen v psychiatrickej praxi stále veľkou výzvou. Hospitalizácia je síce najbezpečnejším riešením pre pacientov, ktorí sa javia byť v bezprostrednom riziku samovraždy, žiada sa však poznamenať, že sa suicidálne riziko pacientov krátko po prepustení môže výrazne zvýšiť. Obmedziť evaluáciu suicidálneho rizika iba na rozhodnutie hospitalizovať verzus nehospitalizovať (resp. radšej vždy hospitalizovať) pri tradičnom "redukovanom prístupe" vnímania suicidality len ako súčasti psychopatológie toho-ktorého psychiatrického ochorenia sa nejaví byť komplexným optimálnym postupom.¹ Napriek rôznym dostupným pomocným metódam, významné množstvo psychiatrov (v ČR/SR podľa nášho prieskumu 53 % pracovísk²) považuje za najlepší diagnostický nástroj dlhodobo komplexné vyšetrenie skúseným lekárom bez použitia akýchkoľvek iných testov. Psychiatri zdráhajúci sa rutinne využívať skríningové testy, psychometrické škály či iné hodnotenia by si mali byť dostatočne vedomí zodpovednosti, ktorú na seba preberajú, a mali by vedieť čítať medzi riadkami raz vágnych, inokedy kľúčových informácií ohľadom suicídia a neváhať pýtať sa na túto možnosť empatickým a úprimným spôsobom.³ Nadradenosť klinického názoru skúsených psychiatrov nad štandardným psychometrickým testom hodnotiacim suicídium (konkrétne použitím Kolumbijskej stupnice hodnotenia intenzity samovražedných sklonov⁴) v predikcii suicidálneho pokusu alebo dokonaného suicídia sa v prospektívnej štúdii nepreukázala, obe metódy boli v predikcii suicidálnych pokusov rovnocenné, v predikcii dokonanej samovraždy bola kolumbijská škála dokonca lepšia.⁵ Použitie psychometrických škál môže byť tiež protektívnym aspektom dôkladne vedenej dokumentácie v prípade obvinenia z pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.¹ Škály hodnotiace riziko suicídia však pravdepodobne už dosiahli limit pri zlepšovaní pozitívnej prediktívnej hodnoty v rozlišovaní medzi pacientmi s nízkym a vysokým suicidálnym rizikom.⁶ Ako ďalší dôležitý posun v tomto smere sa ukazuje jednak aplikácia výpočtových techník v rámci elektronických národných zdravotníckych databáz,⁷ jednak kolaboratívne hodnotiace škály, ktoré vypĺňajú a hodnotia terapeut spolu s pacientom.⁸ Vytvorenie kolaboratívnej psychometrickej škály hodnotiacej suicidalitu "očami pacienta" bolo inšpirované projektívnymi metódami,¹ ktoré aj samy osebe majú potenciál v predikcii suicidálneho rizika.⁹ Pri kolaboratívnej administrácii psychometrickej škály8 je často už "len" táto činnosť pre pacienta terapeutickou skúsenosťou a môže byť ďalej využitá ako terapeutický rámec a plán v asociovanej dôkladne vypracovanej psychoterapii špecifickej pre suicidalitu.¹ Prehľad možných pomocných metód, ktoré môžu psychiatrické vyšetrenie pri posudzovaní suicidality prinajmenšom obohatiť, ilustruje obr. 1.

PSYCHOMETRICKÉ TESTY HODNOTENIA SUICIDÁLNEHO RIZIKA

Psychometrické testy hodnotenia samovražedného rizika sú nápomocnými štandardizovanými metódami, ktoré sú dizajnované na identifikáciu špecifických symptómov a okolností korelujúcich s rizikovými faktormi alebo výstražnými znakmi hrozby suicídia (napr. beznádej) a/alebo mapujú faktory odolnosti motivácie alebo odhodlania pre život alebo smrť (napr. dôvody pre život).10 Jednotlivé škály sa navzájom líšia rôznou formou explorácie a jednotlivými položkami od mnemotechnických nástrojov, krátkeho skríningu až po celkové hodnotenie suicidálneho rizika vsadeného do rámca širšieho psychiatrického vyšetrenia.¹⁰

Charakteristiku vybraných suicidálne špecifických psychometrických škál^{4,8, 11-16} v abecednom poradí sumarizujeme v tab. 1, kde ich mapujeme aj z hľadiska jednotlivých hodnotených položiek, administrácie, možnosti tréningu, copyrightu a dostupnosti ich českej, resp. slovenskej verzie. Výber škál je založený v prvom rade na odporúčaniach suicidológov z odbornej literatúry,¹⁰ ktorí kriticky hodnotili pätnásť najčastejšie používaných škál špecifických pre suicidalitu. Selekciu testov sme následne aktualizovali o najčastejšie používané škály v ostatných piatich rokoch (výsledky získané v databáze PubMed najprv podľa zadania kľúčových slov "názov konkrétnej škály" AND "suicid*" a potom manuálneho prehliadania získaných abstraktov) a prispôsobili preferencii psychiatrických pracovísk v ČR/SR na základe nášho nedávného elektronického prieskumu.² Proces hodnotenia ich prediktívnej schopnosti je však istým spôsobom limitovaný tým, že dokonané suicídium je vo väčšine zdravotníckych zariadení, našťastie, relatívne vzácnym javom.¹⁰ I tak však poskytujú užitočné informácie o závažnosti a komplexite úrovne suicidálneho rizika, i keď sa žiada podotknúť, že niekedy sú jednotlivé hodnotené položky (napr. vytvorený suicidálny plán) dôležitejšie než celkové skóre.¹⁰ Osobitne by sme chceli zdôrazniť podrobnú exploráciu suicidálneho správania, ktorú ponúka Kolumbijská stupnica hodnotenia intenzity samovražedných sklonov,⁴ kde okrem tradičnej klasifikácie suicidálneho pokusu stratifikuje navyše aj suicidálne správanie do podrobnejších kategórií. Týmito sú: sebazraňujúce správanie bez suicidálneho úmyslu, prerušený pokus (osoba je pri začatí potenciálne sebazraňujúceho činu vyrušená vonkajšou okolnosťou), predčasne ukončený pokus (osoba sa po začatí krokov vedúcich k pokusu o suicídium sama zastaví) a prípravné činy alebo správanie (činy vedúce k pokusu, ktoré už presahujú len myšlienky alebo pripravovanie sa na smrť samovraždou, ako napr. napísanie listu na rozlúčku). Možnosť využitia psychometrických škál posunul na ďalšiu úroveň Dr. Jobes z Katedry psychológie Katolíckej univerzity vo Washingtone a jeho pracovná skupina, ktorá dlhoročným intenzívnym vylepšovaním štandardných hodnotiacich metód vyvinula Dotazník o suicidálnom stave (Suicidal State Form - SSF).⁸ Tento dotazník využíva kolaboratívnu administráciu (pacient + terapeut)⁸ a integruje kvantitatívne aj kvalitatívne hodnotenie odpovedí. Použitie kvalitatívneho prístupu, ktoré pacientovi umožňuje odpovedať na otvorené otázky písaním vlastných slov, bolo inšpirované projektívnymi metódami v snahe hodnotiť suicidalitu "očami pacienta".¹ Kódovací systém kvalitatívnych odpovedí pacienta (napr. odpoveď "jedna vec" je užitočnou informáciou od pacienta o jednej veci/možnosti, ktorá by mu pomohla prestať uvažovať nad samovraždou) organizuje odpovede do jednotlivých kategórií na "ja" verzus "vzťahy", "realistické" verzus "nerealistické" a "klinicky užitočné" verzus "klinicky neužitočné".² Tento nový hodnotiaci kódovací systém poskytuje komplexnejšie a detailnejšie informácie uľahčujúce klinické hodnotenie aj liečbu zo širšej "gestalt" perspektívy.¹ Súčasťou SSF je aj štruktúrovaný terapeutický a stabilizačný plán, ktorý vytvára terapeut spoločne s pacientom (napríklad, čo konkrétne môže urobiť sám pacient v suicidálnej kríze, ktorého blízkeho kontaktovať). Pôvodne vytvorený sprievodný podrobný postup hodnotenia suicidálneho rizika pomocou SSF sa napokon vyvinul do suicidálne špecifického rámca a intervencie tzv. Collaborative Assessment and Management of Suicidality - CAMS¹ (jeho princípom sa stručne venujeme v ďalšej stati). Ako alternatívny efektívnejší spôsob realizácie SSF bola skúmaná aj explorácia za pomoci virtuálneho lekára ("Dr. Dave") - V-CAMS (virtual-CAMS), ktorý poskytoval tiež kontakty a videá jednotlivcov hovoriacich o vlastných príbehoch plných nádeje (v kontexte suicidálneho správania) a slúžil ako nástroj extrahujúci obsah SSF do ľahko uchopitelného prehľadu.¹⁷ V-CAMS v tejto štúdii hodnotili pacienti ako celkovo prínosný a akceptabilný a zdravotnícki pracovníci ako účinný, efektívny a bezpečný nástroj k zlepšeniu starostlivosti o suicidálnych pacientov.

NADVÄZUJÚCA PSYCHOTERAPIA SO ZAMERANÍM NA SUICIDALITU - CAMS

CAMS sa vyhraňuje od tzv. redukovaného prístupu k hodnoteniu suicidálneho rizika, podľa ktorého je suicídium len symptómom psychickej patológie a tradičného direktívneho postupu lekára, ktorý keď sa stretne so suicidálnym rizikom, začína často apriori predpojatosťou v zmysle rovno pacienta hospitalizovať ("kde len teraz zoženiem lôžko?").¹⁸ Tento prístup ilustruje obr. 2.³ CAMS sa ako terapeutický rámec dôrazne snaží nájsť spôsoby, ako suicidálneho pacienta podľa možnosti nehospitalizovať, ale bezpečne liečiť ambulantne, čo dosahuje vývojom kolaboratívneho vytvorenia suicidálne špecifického ambulantného plánu, ktorý zahŕňa vyvinutý stabilizačný plán a problémovo orientovanú liečbu podľa individualizovaných suicidálnych spúšťačov relevantných pre pacienta.¹⁸ Kolaboratívny prístup znázornený na obr. č. 3³ sa teda v rámci hodnotenia a manažmentu suicidálneho rizika zameriava na suicidalitu ako na primárny cieľ hodnotenia a intervencie, zdôrazňuje problémovo cielený ambulantný prístup, ktorý je suicidálne špecifický, a na terapeutický plán, na ktorého vytváraní sa podieľa aj pacient ako koautor.³ CAMS sa výrazne orientuje na suicidalitu verzus duševné ochorenia. I keď je totiž známe, že duševným ochorením trpí 90 % ľudí, ktorí dokonajú suicídium, samotná prítomnosť duševného ochorenia v pochopení suicidálneho správania pomáha pozoruhodne nedostatočne.¹ CAMS neignoruje psychiatrické ochorenia, avšak automaticky nepredpokladá, že vie, čo je príčinou pacientovho suicidálneho zmýšľania a správania (napr. afektívna porucha). Poskytovatelia CAMS sa primárne zameriavajú na pacientom definované suicidálne spúšťače a dôvody, ktoré sa snažia dekonštruovať cez kolaboratívne použitie SSF.⁴ Len na ilustráciu úspešnosti spomínanej metodiky uvádzame nedávno publikovanú randomizovanú kontrolovanú štúdiu,¹⁹ ktorá potvrdzuje, že CAMS prekonáva bežnú klinickú liečbu v redukovaní suicidálnych ideácií aj symptómov depresie a zároveň zvyšuje nádej, pacientovu satisfakciu a spoluprácu v liečbe.

PROJEKTÍVNE METÓDY

Použitie projektívnych metód s cieľom identifikácie suicidálnych ideácií vychádza z predpokladu, že samovražedné úmysly môžu byť zrkadlené v reakciách na nejednoznačné podnety týchto metód, a to či už na vedomej úrovni, napr. v prípade disimulácie alebo neschopnosti vyjadriť suicidálne tendencie verbálne, alebo na nevedomej úrovni, napr. v rámci (pre)suicidálneho vývoja. Ako vyplýva z nášho recentného elektronického prieskumu,² projektívne metódy v predikcii suicidálneho rizika u potenciálne disimulujúceho pacienta aplikuje 30 % psychiatrických pracovísk v Českej a Slovenskej republike, neraz však len z forenzných dôvodov. V nedávnom prehľadovom článku Kumar et al.⁹ sumarizujú jednotlivé špecifické suicidálne znaky v používaných projektívnych testoch verbálnych (Rorschachov test, tematický apercepčný test, Rosenzweigov obrázkový frustračný test) a grafických (test kresby ľudskej postavy) a hodnotí ich efektivitu v predikcii suicidálneho rizika na základe dostupných štúdií.^20-27 V tomto smere najpreskúmanejší je Rorschachov test, pri ktorom z hľadiska suicidálneho rizika možno použiť buď jednoznakový prístup, alebo prístup hodnotenia na základe súboru príznakov. Sumár konkrétnych znakov vo vybraných projektívnych metódach aj s odkazmi na príslušné štúdie spomínaného prehľadového článku⁹ uvádzame v tab. 2. Žiada sa ešte podotknúť - a uvádza to tiež Kumar et al. -, že projektívne metódy majú síce potenciál predikcie suicidálneho rizika, no väčšina doterajších výsledkov je predčasného charakteru pri príliš malom počte štúdií (a na dôvažok väčšina štúdií je datovaná pred rokom 1990). K definitívnym záverom je teda nutný ďalší budúci výskum.

POSTUPY RIADENÉ DÁTAMI APLIKÁCIOU VÝPOČTOVÝCH TECHNÍK

Škály hodnotiace riziko suicídia sú iste prínosom, ale pokiaľ ide o možnosti zlepšenia diskriminácie suicidálneho rizika, v ich prípade sme podľa všetkého už dosiahli limity, čo potvrdzuje aj nedávna metaanalýza,⁶ ktorá naznačuje, že jestvujúce nástroje sú nedostatočne reliabilné a majú nízku pozitívnu prediktívnu hodnotu v rozlišovaní medzi pacientmi s nízkym a vysokým suicidálnym rizikom. Pokroky vo výskume, ako napr. strojové učenie ("machine learning") či algoritmy počítačovej lingvistiky ("natural language processing") aplikované v rámci elektronických národných zdravotníckych databáz, môžu priniesť dôležitý posun v priblížení sa k sofistikovanejšej, exaktnejšej medicíne.⁷ Spomínané metódy môžu byť využité na modelovanie rizikových faktorov, vzorcov vzniku ochorení a ich dôsledkov, a to všetko v rozsahu a rýchlosti, ktorá je pre človeka samotného ťažko dosiahnuteľná či predstaviteľná.⁶ Analýzou pacientmi prezentovaných ťažkostí v elektronických zdravotníckych systémoch bolo napr. zistené, že príznačné pre pacientov, ktorí spáchali samovraždu, bolo vyjadrovanie sa v tretej osobe, čo naznačuje interpersonálny odstup.²⁸ Pozitívna valencia termínov ako "radosť" či "príjemný" v prepúšťacích záznamoch zas bola asociovaná s nižším rizikom dokonania suicídia.²⁹ Tran et al.³⁰ vo svojej retrospektívnej štúdii potvrdzujú pri spracovaní dát z elektronickej zdravotníckej databázy pomocou výpočtových techník lepšiu pozitívnu prediktívnu hodnotu stratifikácie suicidálneho rizika než v prípade klinického hodnotenia na základe štruktúrovaného 18-položkového testu vyhodnocujúceho suicidálne riziko. Hlavnými výhodami metód využívajúcich výpočtové spracovanie medicínskych databáz v porovnaní s psychometrickými škálami hodnotiacimi samovražedné riziko je časová nenáročnosť, možnosť kontinuálneho prepracovávania, aktualizácií a lepšie reflektovanie individuálnej situácie pacienta.⁷ Limitujúcimi faktormi používania týchto metód v klinickej praxi sú jednak nejasnosti v oblasti štandardného vedenia dát, jednak nemalé problémy pri udeľovaní súhlasu so spracovaním dát pacientmi, obzvlášť naprieč rôznymi inštitúciami.⁷

ZÁVER

Klinické posudzovanie suicidality je možné najmä v prípade menej skúseného terapeuta významne zlepšiť pomocou štandardizovaných psychometrických škál hodnotenia suicidálneho rizika, projektívnych metód a čoraz viac skúmaných a prepracovávaných postupov využívajúcich dáta z elektronických zdravotníckych databáz aplikáciou výpočtových techník. Voľbu konkrétnej škály je vhodné prispôsobiť tej-ktorej klinickej situácii. Škály sa navzájom líšia rôznou formou explorácie a jednotlivými položkami od mnemotechnických nástrojov, krátkeho skríningu až po celkové hodnotenie suicidálneho rizika aj s možnosťou asociovanej suicidálne špecifickej psychoterapie. Výber spôsobu hodnotenia suicidality má taktiež výrazné dôsledky pri skúmaní suicidality v kontexte neurozobrazovacích či iných korelátov suicidálneho správania, keď menej komplexné škály (napr. bez jasne definovaného suicidálneho pokusu) skresľujú a limitujú výsledky.³¹ Ďalšie perspektívy zlepšenia a zefektívnenia hodnotenia suicidálneho rizika prináša integrácia V-CAMS do elektronických zdravotníckych systémov¹⁶ či s príslušným etickým zázemím analyzovanie eventuálneho suicidálneho správania pomocou výpočtových techník aplikovaných na sociálnych sieťach, a teda zachytenie suicídií pacientov, ktorí dovtedy neraz neboli ani psychiatricky, ani inak liečení.⁷

LITERATÚRA

1. Jobes DA. The SSF and the evolution of CAMS. In: Jobes DA. Managing suicidal risk: a collaborative approach. New York, London: The Guilford Press 2016: 13-37.
2. Rakús T, Pechanová Z. Prieskum evaluácie suicidálneho rizika v psychiatrických zariadeniach Českej a Slovenskej republiky. 17. Česko-Slovenský psychiatrický zjazd; Sborník abstrakt 2017: 42.
3. Jobes DA. Systems of clinical care and optimizing the use of CAMS. In: Jobes DA. Managing suicidal risk: a collaborative approach. New York, London: The Guilford Press 2016: 38-55.
4. Posner K, Oquendo MA, Gould M, Stanley B, Davies M. Columbia Classification Algorithm of Suicide Assessment (C-CASA): classification of suicidal events in the FDA´s pediatric suicidal risk analysis of antidepressants. Am J Psychiatry 2007; 164: 1035-1043.
5. Randall JR, Sareen J, Chateau D, Bolton JM. Predicting Future Suicide: Clinician Opinion versus a Standardized Assessment Tool. Suicide Life ttreat Behav 2018. doi: 10.1111/sltb.12481.
6. Large M, Kaneson M, Myles N et al. Meta-analysis of longitudinal cohort studies of suicide risk assessment among psychiatric patients: heterogenity in results and lack of improvement over time. PLaS ONE 2016: 11.
7. Velupillai S, Hadlaczky G, Baca-Garcia E et al. Risk Assessment Tools and Data-Driven Approaches for Predicting and Preventing Suicidal Behavior. Front Psychiatry 2019; 10: 36. Published 2019 Feb 13. doi: 10.3389/fpsyt.2019.00036.
8. Jobes DA. Suicide Status form-4 (SSF-4): Initial Session, Tracking/Update Interim Session, Outcome/Disposition Final Session. In: Jobes DA. Managing suicidal risk: a collaborative approach. New York, London: tte Guilford Press 2016: 167-177.
9. Kumar D, Nizamie SH, Abhishek P, Prasanna LT. Identification of suicidal ideations with help of projective tests: A review. Asian Journal of Psychiatry 2014; 12: 36-42.
10. Perlman CM, Neufeld E, Martin L, Goy M, Hirdes JP. Inventory of suicide risk assessment tools. In: Perlman CM, Neufeld E, Martin L, Goy M, Hirdes JP. Suicide risk assessment guide: a resource for health care organizations. Toronto: Ontario Hospital Association and Canadian patient safety institute 2011; 35-64.
11. Beck AT, Kovacs M, Weissman A. Assessment of Suicidal Intention: tte Scale for Suicide Ideation. Journal of Consulting and Clinical Psychology. 1979; 47 (2): 343-352.
12. Heisel MJ, Flett GL. The Development and Initial Validation of the Geriatric Suicide Ideation Scale. tte American Journal of Geriatric Psychiatry 2006; 14 (2): 742-751.
13. Cutclife JR, Barker P The Nurses´ Global Assessment of Suicide Risk (NGASR) : Developing a tool for clinical practice. Journal of Psychiatric and Mental Health Nursing 2004; 11: 393-400.
14. Patterson WM, Dohn HH, Bird J, Patterson GA. Evaluation of suicidal patients: tte SAD PERSONS scale. Psychosomatics: Journal of Consultation and Liaison Psychiatry 1983; 24 (4): 343-349.
15. Beck AT, Schuyler D, Herman I. Development of suicidal intent scales. In Beck AT, Resnik HL, Lettieri DJ (eds.). tte prediction of suicide. Oxford, England: Charles Press Publishers 1974.
16. Kutcher S, Chehil S. Appendix 2 - Tool for Assessment of Suicide Risk (TASR) In: Kutcher S, Chehil S. Suicide Risk Management: A Manual for Health Professionals. Oxford, Massachusetts, Carlton: Blackwell Publishing 2007: 118.
17. Dimeff LA, Jobes DA, Chalker DA et al. A novel engagement of suicidality in the emergency department: Virtual Collaborative Assessment and Management of Suicidality. General Hospital Psychiatry 2018: 8.
18. Jobes DA. Collaborative assessment and Management of Suicidality -a Suicide-Specific clinical intervention within contemporary Health care. In: Jobes DA. Managing suicidal risk: a collaborative approach. New York, London: tte Guilford Press 2016: 1-12.
19. Jobes DA, Comtoys KA, Gutierrez PM et al. Randomized controlled trial of the collaborative assessment and management of suicidality versus enhan-ced care as usual with suicidal soldiers. Psychiatry: Interpersonal and biological processes 2017; 80: 339-356.
20. White MA, Schreiber H. Diagnosing suicidal risks on the Rorschach Psychiatr Q (Suppl.) 1952; 26: 161-189.
21. Kestenbaum JM, Lynch D. Rorschach suicide predictors: a cross validational study. J Clin Psychol 1978; 44: 921928.
22. Appelbaum SA, Holzman P tte color-shading response and suicide. J Proj Tech Personal Assess 1962; 26: 155161.
23. Kendra JM. Predicting suicide using the Rorschach inkblot test. J Personal Assess 1979; 43: 452-456.
24. Exner JE, Wylie J. Some Rorschach data concerning suicide. J Personal Assess 1977; 41: 339-348.
25. Litinsky AM, Haslam N. Dichotomous thinking as a sign of suicide risk on the TAT. J Personal Assess 1998; 71: 368-378.
26. Lester D. Attempts to predict suicidal risk using psychological tests. Psychol Bull 1970; 74: 1-17.
27. Virshup E. On graphic suicide plans. Arts Psychother 1976; 3: 17-22.
28. Leonard WC, Shiner B, ttompson P, Watts BV Evaluation of veterans´ suicide risk with use of linguistic detection methods. Psychiatr Serv 2015; (66): 1051-1056.
29. McCoy THJ, Castro VM, Roberson AM et al. Improving prediction of suicide and accidental death after discharge from general hospitals with natural language processing. JAMA Psychiatry 2016; (73): 10641071.
30. Tran T, Luo W, Phung D et al. Risk stratification using data from electronic medical records better predict suicide risk than clinician assessments. BMC Psychiatry 2014; 76 (14).
31. Bani-Fatemi A, Tasmin S, Graff-Guerrero A et al. Structural and functional alterations of the suicidal brain: An updated review of neuroimaging studies. Psychiatry Reseaech: Neuroimaging.2018, doi.org/10.1016/j.pscychresns.2018.05.008.

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2020;116(1): 23 -29

Zpět