Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

původní práce / original article

ISSN 1212-0383

ZMENA VZŤAHOVEJ VÄZBY U PACIENTOV SO ZÁVISLOSŤOU OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK POČAS LIEČBY

CHANGE IN THE ATTACHMENT OF THE ADDICTS DURING THE TREATMENT

Richard Wolt^1,2, Peter Halama³

¹ Centrum pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica
² Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
³ Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

SÚHRN

Wolt R, Halama P. Zmena vzťahovej väzby u pacientov so závislosťou od psychoaktívnych látok počas liečby

Cieľ: Vo výskume sme sa zamerali na to, či dochádza k zmene v štýle vzťahovej väzby u závislých pacientov podstupujúcich či už ústavnú alebo ambulantnú liečbu. V súčasnosti viaceré výskumné zistenia podporujú predpoklad, že môže dochádzať k zmene individuálnych znakov vzťahovej väzby, a to najmä na základe korektívnej skúsenosti a prerámcovania vnútorných pracovných modelov vzťahového správania.

Materiál a metódy: Výskumný súbor bol tvorený 76 pacientmi v strednodobej ústavnej liečbe, kontrolný súbor pozostával z 28 pacientov v ambulantnej liečbe. Participantom boli administrované dotazníky RSQ, RQ a CORE-OM.

Výsledky: U pacientov v ambulantnej liečbe došlo k signifikantnému poklesu miery neistej vzťahovej väzby, na pozadí čoho je štatisticky významný pokles bojazlivého štýlu vzťahového správania. U pacientov v ústavnej liečbe došlo počas 10-12-týždňovej špecializovanej liečby k štatisticky významnému poklesu miery neistej vzťahovej väzby, nedošlo však k nárastu miery bezpečnej vzťahovej väzby. Z jednotlivých štýlov neistej vzťahovej väzby došlo k významnému poklesu miery odmietavého štýlu vzťahovej väzby.

Záver: Naše zistenia poukazujú na to, že liečba závislostí, či už ambulantná alebo ústavná, vedie k redukcii miery neistej vzťahovej väzby.

Klíčová slova: vzťahová väzba, skupinová psychoterapia, liečba závislosti

SUMMARY

Wolt R, Halama P. Change in the attachment of the addicts during the treatment

Objectives: In our research we focused on the possibility of the change in the attachment of the addicts who are in the process of in-patient or out-patient addiction treatment. Several research outcomes support the assumption that there is a possibility of change in the individual features of the attachment, mainly due to the corrective experience and reframing of the inner working models of the attachment behavior.

Methods: Research sample consisted of 76 patients in in-patient addiction treatment, the control sample consisted of 28 patients in out-patient treatment. The RSQ, RQ and CORE-OM questionnaires were administrated.

Results: There is a significant decrease of the insecure attachment within the patients in out-patient addiction treatment. In the background we can find the significant decrease of the fearful attachment style. There is also a significant decrease of the insecure attachment within the sample of the in-patient addiction treatment, but there is not a significant increase of the secure attachment. A significant decrease was found in the avoidant attachment style.

Conclusions: Our findings support the assumption that the addiction treatment leads to the reduction of the insecure attachment.

Key words: attachment, group psychotherapy, addiction treatment

ÚVOD

Bowlby¹ definuje vzťahovú väzbu ako ?...biosociálny, celoživotný opis toho, ako sú blízke vzťahy utvárané, udržiavané, ukončované a ako vplývajú na ľudí, ktorí sú v týchto vzťahoch zaangažovaní...". Teória vzťahovej väzby u dospelých slúži na vysvetlenie individuálnych rozdielov vo vnímaní, pociťovaní a správaní v kontexte blízkych vzťahov v adolescencii a dospelosti. Podľa teórie tieto individuálne rozdiely vyvstávajú na základe skúseností v predchádzajúcich blízkych vzťahoch.² Ako uvádzajú Mikulincer a Shaver:³ /...štýl vzťahového správania sa určitého človeka odráža jeho/jej najčastejšie dostupné pracovné modely a typické fungovanie jeho/jej vzťahového systému v špecifickom vzťahu alebo v rôznych interpersonálnych vzťahoch...". Systém vzťahovej väzby sa prejavuje pri regulácii negatívnych emócií. Ľudia s bezpečnou vzťahovou väzbou sa naučili, že vyhľadávanie blízkosti je efektívnym spôsobom emocionálnej regulácie, a túto stratégiu uplatňujú v čase núdze. U ľudí s neistou vzťahovou väzbou došlo k vytvoreniu alternatívnych sekundárnych stratégií, ktoré prispievajú k psychologickým a sociálnym problémom.⁴

Samotnú závislosť Flores⁵ popisuje ako formu citovej väzby. Závislí v dôsledku neistej vzťahovej väzby nie sú schopní nadviazať a vytvárať zdravé vzťahové vzorce a objekt závislosti slúži ako základný objekt citovej väzby. Jeho funkciou je predovšetkým kompenzácia nedostatkov a nepríjemných pocitov z neistých vzťahov a dodávanie ilúzie základného bezpečia. Výskumné zistenia Wedekinda⁶ a Zapfa⁷ potvrdili vzťah medzi neistou vzťahovou väzbou a nadmerným zneužívaním alkoholu alebo drog.

Výskumy zaoberajúce sa zmenami v charakteristikách vzťahovej väzby predpokladajú, že individuálne znaky vzťahovej väzby sa môžu zmeniť. Tieto zmeny sú možné na základe alternatívnych/korektívnych interpersonálnych skúseností alebo prerámcovaním histórie vzťahovej väzby jednotlivca. Empiricky zatiaľ nebol stanovený rozsah v akom môžu byť vzorce vzťahovej väzby modifikované, čo môže súvisieť s existenciou rôznych prístupov k skúmaniu vzťahovej väzby v dospelosti.8 Viaceré výskumné zistenia preukázali, že v dospelosti môže dôjsť k zmene štýlu vzťahovej väzby.⁹

Podľa Westa et al.¹⁰ je terapia prostriedkom ako zrevidovať, prepracovať pracovné modely, aby tak došlo k náprave predchádzajúcich zraňujúcich vzťahových skúseností. Liečba závislostí je v prevažnej miere založená na skupinovej psychoterapii. Z pohľadu teórie vzťahovej väzby môžeme vnímať emocionálne vzťahy v skupine ako vzťahové väzby. Človek vyhľadáva a udržiava si vzdialenosť voči skupine, využíva ju pre seba ako zdroj podpory, bezpečnosti, istoty pre ďalší svoj rast. Keďže skupina ponúka vzťahové funkcie, členovia skupiny tak môžu projikovať svoje najdostupnejšie mentálne reprezentácie seba a druhých na ostatných členov skupiny11 Výskumy zamerané na zmenu vzťahovej väzby preukázali, že bezpečná vzťahová väzba súvisela s lepšou spoluprácou v liečbe, menším odmietaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a väčším seba-odhaľovaním v procese liečby.^12,13 Podľa zistení Markusa¹⁴ u liečiacich sa závislých od psychoaktívnych látok dochádza k posunu od neistej k bezpečnej vzťahovej väzbe, k čomu významne prispieva sociálna opora skupiny. Poskytovaná sociálna opora skupiny vytvára podmienky pre získanie pocitu dôvery a istoty a tým podporuje aktívne vyhľadávanie pomoci u druhých.

VÝSKUMNÁ ČASŤ

Cieľom výskumnej práce bolo nájsť odpoveď na zvolenú výskumnú otázku, či dochádza k zmene vzťahovej väzby v procese odvykacej liečby. Overovali sme predpoklad, že počas odvykacej liečby dôjde k zníženiu miery neistej vzťahovej väzby a k zvýšeniu úrovne bezpečnej vzťahovej väzby.

Na zodpovedanie výskumnej otázky a overenie predpokladu sme využili kombináciu viacerých výskumných plánov - longitudinálneho, diferenciačného a korelačného, pričom sme vychádzali z procesového výskumu skupinovej psychoterapie Castonguaye et al.,¹⁵ ktorí skúmali vývoj percepcie pozitívnych a negatívnych afektov v skupine a skupinovej atmosfére u pacientov v 12-týždňovej liečbe pre poruchy príjmu potravy. Tieto percepcie zisťovali v troch fázach: v 1.-3. týždni, 5.-7. týždni a 8.-11. týždni. Podobne aj v našom výskume boli zvolené metodiky administrované na začiatku liečby, v jej polovici a na konci liečenia. V našom výskumnom pláne sme zapojili tiež kontrolný súbor, ktorý pozostával z pacientov v ambulantnej liečbe, ktorí v rámci svojho uzdravovania neprechádzali procesom psychoterapie. V kontrolnom súbore boli administrované metodiky pri prvovyšetrení, zahájení ambulantnej liečby a po 10-12 týždňoch, čo zodpovedá štandardnej dĺžke ústavnej odvykacej liečby.

Výskumný súbor tvorili pacienti v strednodobej liečbe v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici. Veľkosť výskumného súboru je 76 respondentov, ktorí v čase trvania výskumu riadne ukončili špecializovanú ústavnú odvykaciu liečbu v CPLDZ Banská Bystrica. Z celkového počtu 76 pacientov bolo 60 mužov a 16 žien. Priemerný vek bol 35,03 roka, štandardná odchýlka D 11,58. Do kontrolného súboru boli z celkového počtu prvovyšetrení zaradení 28 pacienti, ktorí splnili podmienky ambulantnej liečby u závislostí - pravidelné kontroly u lekára, deklarovaná abstinencia negatívnym výsledkom testov zisťujúcich prítomnosť psychoaktív-nych látok. Z celkového počtu 28 pacientov bolo 18 mužov a 10 žien. Priemerný vek bol 32,71 roka, štandardná odchýlka D 8,11.

POUŽITÉ METÓDY

Na meranie vzťahovej väzby bol použitý Dotazník škály vzťahov16 (angl. Relationship Scale Questionnaire). Pozostáva z 30 položiek, kde na 5-bodovej škále sa má opytovaný vyjadriť, v akom rozsahu ho jednotlivé vyjadrenia najviac charakterizujú. Dotazník podáva informáciu o skóre v štyroch štýloch vzťahového správania - bezpečný, bojazlivý, odmietavý a zaoberajúci sa. Okrem týchto vymenovaných štýlov vzťahovej väzby sme vypočítali súhrnnú premennú pre všetky štýly neistej väzby (bojazlivý, odmietavý a zaoberajúci sa) a nazvali sme ju neistá vzťahová väzba. Uvádzaná miera vnútornej konzistencie (Cronbachovo alfa) pre bezpečný štýl vzťahovej väzby je 0,50, pre bojazlivý a odmietavý štýl 0,73 a zaoberajúci sa štýl 0,61.

Dotazník vzťahov¹⁷ (angl. Relationship Questionnaire) pozostáva zo štyroch krátkych odstavcov, ktoré popisujú jednotlivé typy vzťahovej väzby tak, ako ich autori definujú vo svojom modeli vzťahovej väzby: bezpečný, bojazlivý, zaoberajúci sa a odmietavý. Úlohou je najprv označiť jeden zo štyroch štýlov vzťahového správania, ktoré respondent vníma u seba ako najcharakteristickejší. Následne na 7-bodovej škále je úlohou ohodnotiť jednotlivé typy vzťahovej väzby tak, ako sa prejavujú vo vzťahoch. Model seba a druhých je možné derivovať nasledovným spôsobom: model seba = (bezpečný typ + odmietavý typ) - (bojazlivý typ + zaoberajúci sa), model druhých = (bezpečný typ + zaoberajúci sa typ) - (bojazlivý typ + odmietavý typ).

Administrovaný bol tiež Dotazník CORE-OM18,¹⁹ zachytávajúci psychoterapeutický proces a jeho zmenu. Ide o dotazník, ktorý sleduje výsledky psychoterapie v bežnej praxi a na Slovensku už bol aplikovaný. Pozostáva z 34 položiek, ktoré sú zoskupené v troch základných dimenziách - subjektívny well-being, problémy/symptómy, interpersonálne a sociálne fungovanie. Zvyšné položky tvoria prídavnú oblasť a tou je rizikové správanie. Vnútorná konzistencia (Cronbachovo alfa) jednotlivých subškál a celku sa pohybuje od 0, 75 po 0,94.

VÝSLEDKY

V našej hypotéze sme vyslovili predpoklad, že počas odvykacej liečby dôjde k zníženiu úrovne neistej vzťahovej väzby a k zvýšeniu úrovne bezpečnej vzťahovej väzby. Na overenie tejto hypotézy sme využili t-testy pre dva závislé súbory, ktorými sme porovnávali hodnoty namerané dotazníkom RSQ, a to na začiatku, uprostred a na konci ústavnej liečby. V tab. 1 sú uvedené priemerné hodnoty v dotazníku RSQ v prvom, druhom a treťom meraní, v tab. 2 sú uvedené hodnoty t testu a štatistická signifikancia. Z výsledkov t testov (tab. 2) vyplýva, že k štatisticky významnému rozdielu došlo u neistej vzťahovej väzby a z jednotlivých štýlov neistej vzťahovej väzby u odmietavého vzťahového štýlu. Blížiaci sa k štatistickej signifikancii je aj rozdiel medzi prvým a tretím meraním u zaoberajúcej vzťahovej väzby. Z výsledkov u pacientov v ústavnej liečbe vyplýva, že došlo k štatisticky významnému poklesu miery neistej vzťahovej väzby a taktiež k poklesu odmietavého štýlu vzťahovej väzby v priebehu špecializovanej liečby. Napriek tomu, že u ostatných štýlov vzťahovej väzby sa nepreukázali štatisticky významné rozdiely, je možné vnímať pokles priemerných hodnôt u bojazlivej a zaoberajúcej sa vzťahovej väzby a nárast priemerného skóre u bezpečnej vzťahovej väzby.

Pozreli sme sa tiež na zmenu v modeli seba a druhých v priebehu liečby. V tab. 3 sú uvedené priemerné hodnoty v dotazníku RQ v prvom, druhom a treťom meraní, v tab. 4 sú uvedené hodnoty t testu a štatistická signifikancia. Z výsledkov t testov (tab. 4) vyplýva, že k štatisticky významnému rozdielu nedošlo v modeli seba u hospitalizovaných pacientov. Došlo však k štatisticky významnej zmene v modeli druhých, kde došlo k posunu od negatívneho obrazu smerom k pozitívnemu obrazu o druhých.

Korelačnou analýzou (tab. 5) sme overovali vzájomný vzťah medzi úrovňou vzťahovej väzby a úrovňou zmeny, ktorá u pacientov v liečbe nastala ku koncu špecializovanej liečby.

Korelačná analýza preukázala viacero signifikantných výsledkov. Zvýšenie úrovne bezpečnej vzťahovej väzby súvisí s veľkosťou celkovej zmeny v procese psychoterapie, s nárastom miery prežívanej subjektívnej pohody, so zlepšením v interpersonálnom a sociálnom fungovaní, so zmiernením problémov a symptómov. Pokles miery neistej vzťahovej väzby súvisí s veľkosťou zmeny v procese psychoterapie, zvýšením miery subjektívnej pohody a zlepšením v oblasti interpersonálneho a sociálneho fungovania.

Z jednotlivých štýlov neistej vzťahovej väzby sme zaznamenali, že pokles úrovne bojazlivého, úzkostného vzťahového štýlu správania súvisí s poklesom miery problémov a symptómov. Pokles úrovne odmietavého štýlu vzťahového správania taktiež vedie k zlepšeniu v oblasti interpersonálnych vzťahov a k poklesu miery rizikového správania. Rovnako aj pokles úrovne zaoberajúceho sa štýlu vzťahového správania súvisí s veľkosťou zmeny v procese psychoterapie, zvýšením úrovne prežívanej subjektívnej pohody, so zlepšením v oblasti interpersonálneho a sociálneho fungovania. Čo sa týka modelu seba a druhých, sme zistili, že zlepšenie v seba vnímaní súvisí s poklesom miery problémov a symptómov u pacientov v ústavnej liečbe. Zmena v modeli druhých smerom k pozitívnemu súvisí poklesom miery rizikového správania a tiež aj s celkovou zmenou v procese psychoterapie.

Pozreli sme sa tiež na to, či došlo k zmene vo vzťahovej väzbe aj u pacientov v ambulantnej liečbe, ktorí neprechádzali procesom psychoterapie. Vychádzali sme z údajov nameraných dotazníkom RSQ na začiatku ambulantnej liečby a po 10-12 týždňoch. Vzhľadom na malú veľkosť výskumného súboru sme zvolili pre overenie rozdielu neparametrické testy - Wilcoxov test pre dva závislé výbery. Výsledky sú uvedené v tab. 6 a 7.

Veľkosť rozdielov preukázala, že existuje štatisticky signifikantný rozdiel medzi prvým a druhým meraním u neistej vzťahovej väzby a u bojazlivej vzťahovej väzby. Blížiacim sa k štatistickej významnosti sa javí aj rozdiel medzi meraniami u zaoberajúcej vzťahovej väzby. Z priemerných hodnôt v dotazníku RSQ pri prvom a druhom meraní (tab. 6) a testu rozdielov (tab. 7) vyplýva, že došlo k signifikantnému poklesu neistej vzťahovej väzby a bojazlivého štýlu vzťahového správania. U ostatných štýlov tiež je možné vnímať pokles miery zaoberajúcej a odmietavej vzťahovej väzby a nárast bezpečnej vzťahovej väzby u pacientov v ambulantnej liečbe.

Zaujímala nás i zmena v modeli seba a druhých u pacientov v ambulantnej liečbe, ktorí neprechádzali procesom psychoterapie. Vychádzali sme z údajov nameraných dotazníkom RQ na začiatku ambulantnej liečby a po 10-12 týždňoch. Vzhľadom na malú veľkosť výskumného súboru sme zvolili pre overenie rozdielu neparametrické testy - Wilcoxov test pre dva závislé výbery. Výsledky sú uvedené v tab. 8. Z údajov vyplýva, že u pacientov v ambulantnej liečbe nedošlo k zmene v obraze druhých, avšak došlo k štatisticky signifikantnej zmene v obraze seba, a to smerom k pozitívnemu hodnoteniu seba.

DISKUSIA

Predpoklad o znížení úrovne neistej vzťahovej väzby a zvýšení úrovne bezpečnej vzťahovej väzby sme čiastočne potvrdili. U pacientov v ambulantnej liečbe došlo k signifikantnému poklesu miery neistej vzťahovej väzby, na pozadí čoho je štatisticky významný pokles bojazlivého štýlu vzťahového správania. Toto zistenie súvisí so zmenou modelu seba smerom k pozitívnemu sebaobrazu. U pacientov v ústavnej liečbe došlo počas 10-12 týždňovej špecializovanej liečby k štatisticky významnému poklesu miery neistej vzťahovej väzby, nedošlo však k nárastu mieru bezpečnej vzťahovej väzby. Z jednotlivých štýlov neistej vzťahovej väzby došlo k významnému poklesu miery odmietavého štýlu vzťahovej väzby. Na pozadí toho môžeme nájsť zmenu v modeli druhých smerom k pozitívnemu obrazu. To, že k väčším zmenám dochádza v kategórii pacientov s odmietavou vzťahovou väzbou môže byť spôsobené tým, že vyhýbaví, odmietaví pacienti sú v psychoterapeutickom procese vystavovaní svojmu emocionálnemu prežívaniu postupne.20 Podobne i Kirchmann s kolegami8 uvádzajú, že liečebný program pre rôzne diagnostické skupiny viedol k zníženiu miery bojazlivej a odmietavej vzťahovej väzby.

Rozdiel v zmene medzi ambulantnou a ústavnou liečbou v prospech štatisticky významnej zmeny u bojazlivej vzťahovej väzby u ambulantných pacientov môže súvisieť s tým, že ľudia s vyhýbavým, odmietavým štýlom vzťahovej väzby majú menšiu skúsenosť so psychoterapiou, menej dôverujú a vyhľadávajú pomoc, horšie spolupracujú v liečbe.^21,22 Ambulantná liečba závislostí si od začiatku vyžaduje vysokú mieru sebadisciplíny, spolupráce pre udržanie si abstinencie. V ústavnej liečbe majú pacienti väčší priestor pre prejavenie svojho správania, ktoré za pomoci terapeutickej komunity môžu korigovať a tým smerovať k lepšiemu fungovaniu.

Zistili sme, že psychoterapeutický proces súvisí so zmenami v neistom štýle vzťahového správania sa. Nárast prežívanej subjektívnej pohody súvisí s poklesom miery neistej a zaoberajúcej sa vzťahovej väzby. Pokles miery symptómov a problémov súvisí s poklesom miery bojazlivej a zaoberajúcej sa vzťahovej väzby. S tým súvisí aj zmena v negatívnom obraze seba, ktorý je charakteristický pre zaoberajúci a bojazlivý štýl vzťahového správania, čo súvisí s poklesom úrovne prežívaných problémov a symptómov. Zlepšenie v interpersonálnom a sociálnom fungovaní súvisí s poklesom miery neistej vzťahovej väzby a rovnako aj jednotlivých jej štýlov. Pokles miery rizikového správania sa preukázal jedine vo vzťahu s poklesom miery odmietavej vzťahovej väzby. Toto naše zistenie má vzťah k zistenej zmene v modeli druhých smerom k pozitívnemu hodnoteniu. Celková zmena v procese psychoterapie súvisí s poklesom miery neistej a zaoberajúcej sa vzťahovej väzby. Ako uvádza Levy23 psychoterapia sa ukazuje ako schopná prepracovať vnútorné modely neistej vzťahovej väzby a tým poskytuje možnosť urobiť viac adaptívnymi explorácie, očakávania a konania v interpersonálnych vzťahoch. Hoci nedošlo k nárastu miery bezpečnej vzťahovej väzby u pacientov počas ústavnej liečby miera bezpečnej vzťahovej väzby signifikantne koreluje s dimenziami psychoterapeutického procesu. Zvýšenie úrovne bezpečnej vzťahovej väzby súvisí s veľkosťou celkovej zmeny v procese psychoterapie, s nárastom miery prežívanej subjektívnej pohody so zlepšením v interpersonálnom a sociálnom fungovaní, so zmiernením problémov a symptómov. To, že nedošlo k významnému nárastu miery bezpečnej vzťahovej väzby, môže súvisieť s časovým faktorom. Dĺžka liečby nemusí byť dostatočne dlhá na to, aby došlo k takejto zmene vo vzťahovom správaní. Samotní pacienti vnímajú proces liečby ako začiatok vo vlastnom sebavnímaní a sebauvedomovaní, často liečbu končia s mnohými neistotami a obavami zo zvládania záťažových situácií.

ZÁVER

Náš výskum má aj svoje obmedzenia, konkrétne spomenieme použitie sebavýpoveďových metód pri meraní premenných, čo môže znamenať skreslenie sebapercepciou, a tiež aj malá vzorka vo kontrolnom súbore pacientov podstupujúcich ambulantnú liečbu. Naše zistenia však poukazujú na to, že liečba závislostí, či už ambulantná alebo ústavná, vedie k redukcii miery neistej vzťahovej väzby. Pokles vzťahovej neistoty má za následok, že u pacientov vo výskumnom súbore došlo k zmene v zmysle nadviazania spolupráce a pokračovania započatého procesu zmeny vo svojom fungovaní a živote. K tomu dochádza prostredníctvom ich aktívnej participácie v kluboch a skupinách abstinujúcich závislých, kde prostredníctvom vzájomných skupinových interakcií dochádza k ďalším zmenám a ich udržiavaniu vo vzťahovom a interpersonálnom fungovaní, čo vo velkej miere súvisí s ich abstinenciou. Je teda možné predpokladať, že zmena vzťahovej väzby má vplyv na spoluprácu pacienta a tiež zvyšuje úspešnosť liečby.

LITERATÚRA

1. Rholes WS, Simpson JA. Adult Attachment - theory, research and clinical implications. New York: Guilford Press 2004: 482.
2. Noftle EE, Shaver PR. Attachment dimensions and the big five personality traits: Associations and comparative ability to predict relationship quality. J Res Pers 2006; 40: 179-208.
3. Mikulincer M, Shaver PR. Attachment in Adulthood. New York: Guilford Press 2007: 578.
4. Mikulincer M, Shaver PR. Adult attachment and affect regulation. In: Cassidy J, Shaver PR., eds. Handbook of attachment. London: Guildford Press 2008: 503-531.
5. Flores PJ. Addiction as an attachment disorder. Lanham: Jason Aronson 2004: 364.
6. Wedekind D, Bandelow B, Heitman S et al. Attachment style, anxiety coping and personality styles in withdrawn alcohol addicted inpatients. Subst Abuse Treat Prev Policy 2013; 8(1): 1-15.
7. Zapf JL, Greiner J, Carroll J. Attachment styles and male sex addiction. Sex Addict Compulsivity 2008; 15 (2): 158-175.
8. Kirchmann H, Steyer R, Mayer A et al. Effects of adult inpatient group psychotherapy on attachment characteristics - an observational study comparing routine care to an untreated comparison group. Psychother Res 2012; 22(1): 95-114.
9. Davilla J, Cobb RJ. Predictors of change in attachment security during adulthood. In. Rholes WS, Simpson JA, eds. Adult Attachment - theory, research and clinical implications. New York: Guilford Press 2004: 133-156.
10. West ML, Sheldon AER, Reiffer L. Attachment theory and brief psychotherapy: Applying current research to clinical interventions. Can J Psychiatry 1989; 34 (5): 369-374.
11. Mikulincer M, Shaver PR. Attachment, group-related processes and psychotherapy. Int J Group Psychother 2007; 57 (2): 233-245.
12. Tasca G, Balfour L, Ritchie K, Bissada H. Change in attachment anxiety associated with improved depression among women with binge eating disorder. Psychotherapy 2007; 44 (4): 423-435.
13. Dozier M. Attachment organization and treatment use for adults with serious psychopathological disorders. Dev Psychopathol 1990; 2 (1): 47-60.
14. Shivpuri MY. Attachment Styles in a sample from a correctional drug treatment facility. Thesis at University of North Texas 2006. http://digital.library.unt.edu.ed/permalink/meta-dc-5432:1.06.09.2008.
15. Timuľák L. Současný výzkum psychoterapie. Praha: Triton 2005: 288.
16. Griffin D, Bartholomew K. Models of the self and other: Fundamental dimensions underlying measures of adult attachment. J Pers Soc Psychol 1994; 67 (3): 430-445.
17. Bartholomew K, Horowitz LM. Attachment styles among young adults: a test of a four category model. J Pers Soc Psychol 1991; 61 (2): 226-244.
18. Bieščad M. Slovenská verzia dotazníka CORE-OM. Kompletný manuál pre použitie dotazníka v klinickej praxi. Trnava: Katedra psychológie FF TU 2009.
19. Bieščad M, Hašto J. et al. Monitorovanie výsledkov psychiatrickej a psychoterapeutickej starostlivosti v zariadení bežnej klinickej praxe. Psychiatria - Psychoterapia - Psychosomatika 2008; 15(3): 166-173.
20. Slade A. The implications of attachment theory and research for adult psychotherapy, research and clinical perspectives. In: Cassidy J, Shaver PR, eds. Handbook of attachment. London: Guildford Press 2008: 762-782.
21. Caspers KM, Yucuis R, Troutman B, Spinks R. Attachment as an organizer of behavior: implications for substance abuse problems and willingness to seek treatment. Subst Abuse Treat Prev Policy 2006; 32 (1): 1747-1759.
22. Riggs SA, Jacobovitz D, Hazen N. Adult attachment and history of psychotherapy. Psychotherapy 2002; 39 (4): 344-353.
23. Levy KN, Meehan KB, Reynoso JS et al. Change in attachment patterns and reflective function in randomized control trial of transference-focused psychotherapy for borderline personality disorders. J Consult Clin Psychol 2006; 74(6): 1027-1040.

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2017;113(5): 211 -216

Zpět