Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

původní práce / original article

• AKTUÁLNÍ ČÍSLO
• ARCHIV
• VYHLEDÁVÁNÍ
• PERIODIKUM
• REDAKČNÍ RADA
• PŘEDPLATNÉ
• INZERCE
• AKTUALIZOVANÉ
  POKYNY
  PRO AUTORY

• ISSN 1212-0383

• © Česká a Slovenská psychiatrie 2024
• © Galén 2024

• Úvodní strana
• Webmaster
• Provozovatel
  webu

MÔŽU OMEGA-3 MASTNÉ KYSELINY OVPLYVNIŤ DUŠEVNÉ ZDRAVIE?

CAN OMEGA-3 FATTY ACIDS AFFECT MENTAL HEALTH?

---

ÚVOD

Duševné zdravie podľa WHO je "stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť". Detské a adolescentné obdobie života je dôležité pre formovanie základov pre zdravý spôsob života v oblasti správneho stravovania, potreby fyzickej aktivity, zmysluplného trávenia voľného času, osobného rozvoja prostredníctvom života v rodine a širšej komunite, tj. mimo školu.

Mentálne, fyzické a sociálne zdravie reprezentuje základnú súčasť všeobecného blaha človeka. Tieto faktory sú úzko previazané a závislé jeden od druhého. Napríklad, zvyšujúcu sa prevalenciu depresívnej poruchy v západných krajinách v posledných rokoch sprevádza paralelne zvyšujúca sa prevalencia kardiovaskulárnych ochorení (KVO) spolu so zásadnou zmenou stravovacích zvyklostí. Z viacerých štúdií vyplýva, že napríklad depresívna porucha a KVO majú niektoré patofyziologické charakteristiky a rizikové faktory rovnaké, ako napr. zvýšená tvorba pro-zápalových cytokínov, endotelová dysfunkcia, zvýšená hladina homo cyst eínu, abnormality v krvnom prietoku (hypoperfúzia v  limbickom systéme a prefrontálnom kortexe u depresie) a znížený metabolizmus glukózy (napr. u depresie je to znížená utilizácia glukózy v niektorých oblastiach mozgu, ktorá negatívne koreluje so závažnosťou symptómov).¹ Toto všetko hypoteticky podčiarkuje význam environmentálnych faktorov v mentálnych a KVO ochoreniach. Jeden z faktorov, ktorý by mohol vysvetliť paralely v  týchto ochoreniach, by mohol súvisieť s dramatickou zmenou spôsobu stravovania a príjmu polynenasýtených mastných kyselín (PUFAs, polyunsaturated fatty acids) v prospech nasýtených mastných kyselín (MK) a so zvýšeným pomerom omega-6 MK ku omega-3 MK v posledných 150-180 rokoch.

Hlavným zdrojom potravy u našich predkov pred poľnohospodárskou a priemyselnou revolúciou v polovici 19. storočia bolo chudé mäso, ryby, zelené listnaté rastliny, ovocie a rôzne bobuľoviny Potrava obsahovala len málo obilnín a  sacharidov a sladilo sa medom. Na tento typ stravy bola zariadená naša genetická výbava, ktorá riadila v tomto kontexte metabolizmus človeka. Najmä v  posledných 150 rokoch sa však zaznamenal dramatický odklon od potravy, na ktorú bol ľudský organizmus po tisícročia geneticky programovaný a adaptovaný. Po priemyselnej a poľnohospodárskej revolúcii ľudia menili spôsob obživy, cereálie sa stali hlavnou súčasťou potravy, menilo sa výrazne zloženie tukov, zvýšil sa príjem omega-6 MK a pomer omega-6 MK ku omega-3 MK sa zmenil z  pôvodných 1 : 1 na 15-16 : 1. Na rozdiel od našich dávnych predkov, kedy 90 %  potravy tvorila veľmi široká škála rôznych rastlín, dnes sú hlavnou zložkou potravy cereálne zrná, najmä pšenica, kukurica a ryža. Tieto zmeny v  stravovaní viedli a vedú k rozvoju a nárastu viacerých ochorení, ako sú KVO, diabetes mellitus a psychické poruchy. Viaceré epidemiologické a  experimentálne štúdie zdôraznili možnú úlohu omega-3 MK v prevencii a liečbe psychických porúch, ako je depresívna porucha,^1-5 hyperkinetická porucha aktivity a pozornosti (ADHD),^6,7 schizofrénia.^7,8

Každý, kto pozoruje deti, vie, že dramaticky menia správanie, ak sú hladné. Pričom sa predpokladá, že deti získavajú potravou dostatočné, skôr nadmerné množstvo kalórií. Toto však nezaručuje, že mozog dostáva z potravy dostatočné množstvo látok potrebných pre správnu funkciu mozgu. Takýto nedostatok základných zložiek potravy, medzi ktoré patria najmä jód, folát, vitamíny B, železo, zinok, mikronutrienty a omega-3 mastné kyseliny, môže vyústiť v  poruchy správania a a nesprávny fyzický a duševný vývoj.⁶

Zvyšujúce sa informácie z oblasti neurofyziológie a neuropatológie poukazujú na významnú úlohu polynenasýtených mastných kyselín (PUFAs, polyunsaturated fatty acids) s 20 a viac uhlíkmi v molekule v ochrane nervových buniek pred oxidačným poškodením, v kontrole zápalovej odpovede buniek, regulácii neurogenézy a udržiavania funkcie nervových buniek a sú významné pre správny rast, fyzický aj psychický vývoj detí. Nedostatok omega-3 mastných kyselín môže ovplyvniť hladinu neurotransmiterov (serotonínu) v kritickom štádiu vývoja nervového systému, môže limitovať reguláciu limbického systému mozgu, odpoveďsympatiku na stres a zníženie variability srdcovej frekvencie, čo môže spätne ovplyvniť behaviorálnu dysreguláciu.⁹

Na Slovensku vzrastá počet samovrážd a depresívnych stavov, najmä v  adolescencii. Príčinou sú často zlé výsledky v škole, užívanie tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok, poruchy výživy a neusporiadané rodinné zázemie.

Duševné poruchy sú podľa odborníkov u nás na treťom mieste medzi chorobami spôsobujúcimi invalidizáciu. Predpokladá sa, že v roku 2020 bude depresia druhou najrozšírenejšou chorobou po KVO vo svete.¹ Táto prognóza súčasne predpokladá významnú finančnú záťaže štátneho rozpočtu z dôvodu ekonomicky náročnej liečby ako aj straty z dôvodu práceneschopnosti psychiatrických pacientov, alebo rodičov detí s psychickou poruchou.

Odborníci zo Spoločnosti pre výskum vplyvu výživy na psychický stav (International Society for Nutritional Psychiatry Research) označili súčasnosť za obdobie rozpoznania významu výživy a výživových doplnkov v psychiatrii a  podporili názor o hlavnej úlohe diéty pre fyzické a mentálne zdravie. Výživová medicína by mala byť hlavným elementom psychiatrickej praxe so súbehom vzdelávania, postupu a podpory zdravia. Lepšie vzdelávanie rodičov, všeobecnej populácie, ale aj lekárov o úlohe výživy a jednotlivých jej zložiek na mozog a  jej vzťah k duševnému zdraviu je zásadne potrebné a nevyhnutné.

Nárast problematiky duševných porúch je na jednej strane dôsledok demografického starnutia ľudstva a predlžovania veku a na druhej strane dôsledok zmeny životného štýlu a tempa, spôsobu života a schopnosti vyrovnať sa so záťažovými situáciami. To všetko vedie k tomu, že sa na duševné poruchy pozerá ako na epidémiu 21. storočia. V súčasnosti trpí duševnou poruchou asi 400 miliónov ľudí. Dnes je najfrekventovanejšou psychickou poruchou depresia. Trpí ňou na svete asi 121 miliónov ľudí. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia v  produktívnom veku, a čo je alarmujúce, trpí ňou aj mládež a deti.¹⁰ Na Slovensku navštívi psychiatra ročne 250 000 ľudí, ak každý z nich pochádza zo štvorčlennej rodiny, má každý rok s duševnou chorobou bezprostrednú skúsenosť milión ľudí.

MAJÚ MASTNÉ KYSELINY VPLYV NA DUŠEVNÉ ZDRAVIE?

V roku 1998 Hibbeln (1998)¹¹ objavil nepriamy vzťah medzi konzumáciou rýb a  ročnou prevalenciou depresívnej poruchy. Avšak z iných prác vyplýva, že konzumáciou rýb sú na prevenciu pred depresiou citlivé ženy a nie muži. Podobne sa zistil vzťah medzi porušením rovnováhy medzi omega-6/omega-3 MK a  depresiou. Z viacerých štúdií vyplýva, že podávanie eikozapentaénovej (EPA) a  dokozahexaénovej (DHA) kyseliny má pozitívny účinok na psychické poruchy,¹² napr. predlžuje remisiu a znižuje riziko relapsu u pacientov s bipolárnou poruchou.¹³ Metaanalýza 14 štúdií dokázala, že u pacientov s depresiou je hladina omega-3 MK signifikantne znížená.¹⁴ Iná meta-analýza 5-tich klinických štúdií potvrdila účinok omega-3 MK na bipolárnu depresiu, ale nie na bipolárnu mániu. Pričom účinné sú suplementy, ak obsahujú viac ako 60 % EPA.¹⁵ Presná odpoveďna otázku, prečo je účinnejšia EPA v porovnaní s DHA omega-3 MK, nie je celkom známa. Mohlo by to súvisieť s výraznejším protizápalovým účinkom EPA ako DHA.

Podobne sa potvrdil pozitívny účinok omega-3 MK na symptómy ADHD, a to buď ako monoterapia, alebo ako adjuvant k farmakologickej intervencii.⁶ Dostatočný prísun omega-3 MK už v gravidite a počas kojenia môže znížiť riziko výskytu ADHD v detskom a adolescentnom veku.¹⁶ Metaanalýza 10 štúdií s celkovo hodnotených 699 detí s ADHD vyhodnotila signifikantný pozitívny účinok na symptómy ADHD účinkom podávanej EPA.¹⁷ V Cochrane databáze a review18 analyzovali 13 štúdií. V inej metá analýze Puri a Martins19 analyzovali 18 štúdií, z ktorých vyplýva zníženie kombinovaných symptómov ADHD, avšak len hodnotenie rodičmi dosiahlo štatistickú významnosť. Okrem toho, dlhodobé podávanie EPA a GLA (gama linolénovej kyseliny) signifikantne znížilo nepozornosť, avšak neovplynilo symptómy hyperaktivity a impulzivity.

U pacientov so schizofréniou sa v poslednom období sústredila pozornosť na úlohu zápalovej odpovede v patofyziológii tohto chronického ochorenia. Keller et al. sa zamerali v prehľadnej práci²⁰ na účinok medikácie s protizápalovým účinkom na symptómy schizofrénie podávané väčšinou ako adjuvantná terapia. Okrem nesteroidných protizápalových látok, ako sú inhibitory cyklooxygenázy-2, acylpyrín, neurosteroidy, analyzovali aj účinok omega-3 MK. Peet et al.²¹ zistili pozitívny účinok po 8 týždňoch podávania 2 g EPA/deň. Avšak podávanie DHA (2 g/deň) alebo placebo nepreukázalo účinok. Emsley et al.²² podobne v  zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdii ukázali redukciu pozitívnych aj negatívnych symptómov po trojmesačnom podávaní etylesteru EPA. Ammingen et al.²³ zistili zníženie rizika progresie po podávaní l,2 g omega-3 MKpo dobu 3 mesiacov pacientom so schizofréniou.

V prehľadnej práci z Cochrane databázy24 porovnali účinok samotnej EPA a jej esteru na symptómy schizofrénie, avšak autori uvádzajú, že nie je možné vyvodiť klinické závery a poznatky sú na experimentálnej úrovni. Z tohto prehľadu však vyplýva, že dávky antipsychotíkboli znížené pri súbežnom podávaní omega-3 MK. Niekoľko prác prezentovalo zistenie nevýznamných poznatkov.²⁵

ČO VIEME O MASTNÝCH KYSELINÁCH A ICH VPLYVU NA MENTÁLNE ZDRAVIE?

Mastné kyseliny (MK) (fatty acid, FA) sú monokarboxylové kyseliny, ktoré sa nachádzajú prevažne viazané v lipidoch.

MK majú viac ako 10 uhlíkov v molekule a môžu byť nasýtené a nenasýtené. Nenasýtené MK s obsahom viac nenasýtených (dvojitých) väzieb (polyunsaturated fatty acid, PUFA) sa delia do niekolkých skupín podľa polohy prvej dvojitej väzby od tzv. n konca (co, omega konca) reťazca MK (posledný uhlík od karboxylovej skupiny, -COOH): i) omega-3 MK (napr. kyselina linolénová, C18:3, alpha linolenic acid, ALA; kyselina eikozapentaénová, EPA, C20:5; kyselina dokozahexaénová, DHA, C22:6), ii) omega-6 MK (napr. kyselina linolová, C 18:2, linoleic acid, LA; kyselina arachidónová, AA, C20:4), iii) omega-9 MK (kyselina olejová, C18:l, oleic acid); (obr. 1).

Bunkové membrány nervových buniek sú zložené z glycerofosfolipidov, sfingolipidov, cholesterolu a bielkovín. Zloženie membrán nervových buniek výrazne ovplyvňuje vlastnosti membrán a tým aj celých buniek a funkciu mozgu a  centrálneho nervového systému (CNS).

Mastné kyseliny a iné lipidy sa do organizmu dostávajú exogénne potravou, alebo sa syntetizujú endogénne v malom množstve priamo v bunkách. Cirkulujúce MK v plazme sa získavajú z potravy,²⁶ prevažne z triacylglycerolov po hydrolýze lipázami. Koncentrácia MK v plazme je výsledkom dvoch protichodných procesov: zisku MK z potravy alebo ich endogénnej syntézy a spotreby MK na tvorbu energie, ich inkorporácie do bunkových membrán a ich uskladnenie (obr. 2).

---

---

Medzi esenciálne MK získavané z potravy z triacylglycerolov patria:

- LA (omega-6 MK, obsiahnutá najmä v rastlinných olejoch, ako je slnečnicový, repkový, konopný, sójový a kukuričný olej, alebo olej z boráku lekárskeho a z pupalky dvojročnej či bodliakový olej). Menej LA je v oleji z ľanových semienok. Omega-6 MK obsahuje aj tofu, mandle, vlašské orechy, semienka čiernej ríbezle). Okrem esenciálnej LA, medzi omega-6 MK patrí kyselina arachidónová, C20:4 (AA), ktorú môže organizmus človeka v malom množstve syntetizovať z LA pomocou desaturačných a elongačných enzýmov.

- ALA (omega-3 MK nachádzajúca sa najmä v tučných rybách ako losos, tuniak sled, makrela, sardely alebo sardinky, ale aj v semienkach ľanu, konope a vo vlašských orechoch a v niektorých druhoch zeleniny, ako je kel, špenát, šaláty). Malé množstvo ALA sa do organizmu dostáva aj k konzumovaného kuracieho a hovädzieho mäsa. K najdôležitejším omega-3 MK patria kyselina eikozapentaénová, C20:5 (EPA) a najviac nenasýtená MK kyselina dokozahexaénová, C22:6 (DHA), ktoré sa môžu v organizme tiež v malom množstve syntetizovať z kyseliny ALA, a to pomocou rovnakých desaturačných a elongačných enzýmov ako u kyseliny AA. Hlavným miestom syntézy AA a DHA z LA a ALA potrebných pre mozog v ľudskom organizme je pečeň. Syntéza sa uskutočňuje na endoplazmatickom retikule a dokončuje sa na peroxizómoch buniek. Avšak, na rozdiel od iných cicavcov, u ľudí je tvorba DHA z ALA veľmi pomalá a predstavuje asi len 0,5 % z celkového množstva získanej ALA potravou (1-1,5 g/deň). Syntéza DHA vyžadujú tie isté desaturázy ako syntéza AA, ktoré sú v neustálej vzájomnej kompetícii.²⁷

Polynenasýtené mastné kyseliny sa z potravy prenášajú do pečene, kde sa z LA a  ALA syntetizujú AA a DHA a ukladajú sa vo VLDL v podobe triacylglycerolov. Z  TAG sa uvoľňujú účinkom lipáz. Cirkulujúce mastné kyseliny AA a DHA sa prenášajú krvou naviazane na albumín, prípadne na glycerofosfolipidy lipoproteínov. Do nervových buniek prechádzajú cez hematoencefalickú bariéru (BBB, Blood-Brain-Barrier) pasívnou difúziou, pomocou rôznych bielkovinových transportérov a receptorov (obr. 2).

Mozog má iné zastúpenie lipidov, ako je v krvi. Distribúcia MK je tiež odlišná od ostatných orgánov a krvi. V mozgu je relatívne málo linolovej a  alfa-linolénovej kyseliny a viac nasýtených kyselín s 18 uhlíkmi a menej so 16 uhlíkmi v porovnaní s ostatnými tkanivami. Z omega-3 mastných kyselín je zastúpená najmä DHA v sivej hmote vo fosfatidyletanolamíne a fosfatidylseríne (menej vo fosfatidylcholíne) a málo v myelíne. Avšak EPA je prítomná len v  stopových množstvách.²⁸

DHA sa môže syntetizovať aj v mozgu, avšak jej rýchlosť v porovnaní s pečeňou je veľmi nízka. Zabudovanie DHA/ EPA do glycerofosfolipidov membrán buniek je v kompetícii so zabudovaním AA. DHA v bunkových membránach mozgu ovplyvňuje mnohé vlastnosti membrány, ako je hrúbka dvojvrstvy voľný objem acylových reťazcov, teplota fázového prechodu, laterálna separácia membránových lipidov do DHA-rich/cholesterol-poor a opačne DHA-poor/cholesterol-rich oblasti a  tvorba lipidových mikrodomén (raft) zodpovedných za moduláciu a intergráciu prenosu signálu.^29,30 DHA v membráne nervových buniek ovplyvňuje jej fluiditu, čím ovplyvňuje aktivitu integrálnych membránových proteínov, iónových kanálov a neurotransmitérových receptorov.

Hlavnou príčinou škodlivosti kyseliny arachidónovej v porovnaní s omega-3 MK je tvorba pro-zápalových eikozánoidov, zatiaľ čo z EPA sa sytetizujú proti-zápalové eikozánoidy (obr. 3). Štrukúry pro-zápalových a proti-zápalových eikozánoidov tvorených z AA, EPA a  prekurzoru syntézy AA, kyseliny dihomo-gama-linolénovej (DGLA) sú na obr 3. Pričom pro-zápalové eikozánoidy majú párny počet dvojitých väzieb a  proti-zápalové eikozánoidy majú nepárny počet dvojitých väzieb.

Okrem toho, z DGLA sa syntetizujú, okrem proti-zápalových PGF1, aj ďalšie proti-zápalové eikozánoidy, ako je tromboxán TXA1. Z omega-3 mastnej kyseliny, EPA sa okrem proti-zápalových PGF3 syntetizujú aj proti-zápalové eikozánoidy tromboxán TXA3 a leukotrién LT5.³¹ Navyše, z kyseliny EPA a DHA sa syntetizujú tzv. resolvíny a protektíny, ktoré blokujú tvorbu pro-zápalových prostanoidov._Resolvíny prvýkrát opísal Prof. Charles N. Serhan ako oxygenačné produkty kyseliny EPA (E séria) a DHA (D séria), ktoré sa vyskytujú v mieste zápalu v nanomolových a pikomolových koncentráciách. Tieto látky boli izolované z exudátu zo zápalového miesta (resolving inflammatory exudate).³² Resolvíny sa študujú v posledných rokoch najmä v súvislosti s KVO. Sú to najmä etanolamid kyseliny dokozahexaénovej (DHEA) a derivát inhibujúci COX2, podobne ako to robí kyselina octová uvoľnená z acylpyrínu pri inhibícii COX1 (aspirin-trigerred form of protectins, ATPD1). Tieto látky blokujú chemotaxiu PMNL, redukujú expresiu P-selektínu, adhéziu tromboxánov na leukocyty, čím ochraňujú orgány pri ischemicko-reperfúznom poškodení. ATPD1 znižuje transendotelovú migráciu PMNL a zvyšuje eferocytózu apoptických PMNL makrofágmi.³³ Či tieto proti-zápalové a imunoregulačné účinky nájdu uplatnenie aj pri zápalových odpovediach nervového tkaniva v mozgu, ukážu ďalšie výskumy.

Omega-3 MK môžu prispievať k ochranným účinkom na bunky CNS nielen prostredníctvom biochemických procesov, ale aj mechanickým/biofyzikálnym mechanizmom cez ovplyvnenie fluidity (tekutosti) bunkových membrán nervových buniek. Pod fluiditou membrány rozumieme voľnosť pohybu hydrofóbnych reťazcov MK v dvojvrstve biologickej membrány. Zvyšky reťazcov MK vo vnútri membrány môžu vykonávať v závislosti od štruktúry (dĺžka reťazca, počet dvojitých väzieb) kývavý pohyb - ohýbanie, rotáciu, bočnú difúziu, poskakovanie a  prevrátenie sa - flip-flop (obr. 4). Zmena vo fluidite membrány má za následok zmenu vlastností membrány a jej funkcie, ako je hustota, väzobná afinita neurotransmitérov a neurohormónov vrátane serotonínu, noradrenalínu a  dopamínu. Zlepšenie fluidity membrány všeobecne súvisí so znížením pomeru: nasýtených fosfolipidov k nenasýteným, sfingomyelínu ku fosfatidylcholínu, cholesterolu ku fosfolipidom.³⁴ Fluiditu membrány zvyšujú viac nenasýtené MK a  znižujú nasýtené MK a cholesterol. Dlhšie polynenasýtené MK viac fluidizujú membránu ako kratšie MK (potrebujú viac miesta pre kývavý pohyb hydrofóbneho reťazca v membráne). Okrem toho, dlhšie MK zabudované v membráne (napr. DHA) prispievajú k väčšej veľkosti lipoproteínových častíc LDL a HDL pre ktoré je charakteristický ateroprotektívny účinok.^35,36

Avšak vyššie dávky omega-3 MK môžu vykazovať aj nežiaduce vedľajšie účinky. Medzi ne patrí zvýšené riziko krvácania, napr. do gastrointestináľneho traktu alebo do mozgu (náhla cievna mozgová príhoda). Pre pacientov s plánovanou operáciou sa odporúča 3-7 dní pred operáciou vynechať konzumáciu polynenasýtených mastných kyselín. Gastrointestinálny diskomfort môže zahŕňať riedku stolicu, hnačky, nevoľnosť, zvracanie a nechutenstvo. Niektoré prejavy sa odstránia, ak sa MK konzumujú s jedlom. Chronické podávanie MK môže spôsobiť nedostatok vitamínu E, preto niektorí klinici odporúčajú aj doplnkové podávanie vitamínu E, obzvlášť pri vyšších dávkach polynenasýtených MK. Avšak, pozorované vedľajšie účinky sú väčšinou zaznamenané u dospelých, preto profil prípadných vedľajších účinkov u detí môže byť odlišný od profilu u dospelých.⁶

ODPORÚČANIA

Komisia pre výskum a liečbu psychických porúch Americkej psychiatrickej spoločnosti vydala odporúčanie konzumácie minimálne 1 g omega-3 MK denne so zovšeobecnením pozitívneho účinku pre celkové zdravie. Register FDA (Food and Drug Administration) označil dávky omega-3 MK dospelým do 3 g denne za bezpečné a European Food Safety Authority označila za bezpečné užívanie omega-3 MK (EPA + DHA + dokozapentaénová kyselina) maximálne 5 g denne - (majú status GRAS - Generally Recognized As Safe).⁶ Avšak pre deti špecifikácie neboli uverejnené. Pre tehotné a dojčiace ženy sa odporúča denná dávka 200 mg DHA pre správny vývoj nervového systému dieťatka, avšak autori nešpecifikujú dávky pre deti a adolescentov.³⁷ EFSA (European Food Safety Authority) odporúča minimálny denný príjem 250 mg omega-3 MK pre dospelých. Všeobecné odporúčania pre konzumáciu EPA a DHA (GOED - Global Recommendations for EPA and DHA Intake, Rev 16 April 2014) odporúčajú pre dospelých Európanov konzumáciu minimálne 250 mg EPA + DHA denne, pre tehotné a dojčiace ženy minimálne 100-200 mg DHA/deň, pre deti 7-24 mesiacov minimálne 100 mg DHA/deň a pre deti 2-18 rokov minimálne 250 mg EPA + DHA/deň. Okrem toho Európska kardiologická spoločnosť odporúča konzumáciu rýb minimálne 2krát týždenne (z toho aspoň 1krát olejovité ryby) a obzvlášť pre pacientov s TAG viac ako 150 mg/dl = 1,7 mmol/l).

V prípade psychických porúch sa odporúča zloženie omega-3 MK s minimálnym obsahom 60 % EPA a 40 % DHA. Treba si však uvedomiť, že fajčenie inhibuje absorpciu omega-3 MK do erytrocytov.

Deťom, ktoré netolerujú rybaciu chuť, treba dodávať omega-3 MK v podobe suplementov. Na trhu je dostať viacero dostupných prípravkov buď ako emulzie, alebo kapsuly (tobolky). Odporúča sa sledovať v príbalovom letáku obsah omega-3 MK a ich zloženie (pomer EPA a DHA). Kapsuly (tobolky) a emulzie nemajú rovnakú schopnosť sa absorbovať zažívacím traktom. Lepšie sa absorbujú omega-3 MK z emulzie v porovnaní s ich absorpciou z triacylglycerolov z  rybieho oleja obsiahnutého v kapsuliach. Navyše, emulzia umožňuje upraviť chuť pridaním rôznych príchutí a zlepšuje prístup lipáz, enzýmov potrebných na uvoľnenie MK z lipidov.³⁸

ZÁVER

• - Zmena stravovania po priemyselnej a poľnohospodárskej revolúcii pred asi 150-180 rokmi vyústila v prudký nárast kardiovaskulárnych (KVO) a iných ochorení a v neskorších rokoch aj psychických ochorení. KVO a psychické poruchy majú viacero spoločných patofyziologických znakov - zvýšenú tvorbu pro-zápalových cytokínov, endotelovú dysfunkciu, zvýšenú tvorbu homocysteínu, abnormality v prietoku krvi (u depresie je to hypoperfúzia v limbickom systéme a prefrontálnom kortexe), zníženú utilizáciu glukózy. Znamená to, že tieto tak rozdielne ochorenia majú určitého spoločného menovateľa. Tým je zmena pomeru konzumovaných omega-6 ku omega-3 mastných kyselín.
• - Podávanie omega-3 MK je bezpečné, jednoduché a relatívne lacné.
• - Vysoké a chronické dávky môžu vykazovať vedľajšie nežiaduce účinky - dyskomfort GITu (riedka stolica, hnačky, nevoľnosť, zvracanie, nechutenstvo), krvácanie do gitu, prípadne do mozgu (odporúča sa suplementáciu prerušiť 3-7 dní pred operačným zákrokom), nedostatok vitamínu E (odporúča sa doplnková suplementácia). Mnohé prejavy sa odstránia pri užívaní mastných kyselín s  jedlom.
• - Suplementy sú k dispozícií buď ako emulzie, alebo v podobe kapsúl/toboliek. Emulzie sa lepšie vstrebávajú, umožňujú lepší prístup lipáz a môže sa upraviť farba a  chuť.
• - Odporúča sa sledovať údaje na príbalovom letáku.
• - Pomer omega-6 : omega-3 by nemal presiahnuť 5 : 1 (optimum je 2 : 1).
• - Lepšie je prísun omega-6 znížiť, ako podávanie omega-3 MK zvýšiť.
• - Kardiológovia odporúčajú pomer DHA : EPA = 2:1.
• - Psychiatri odporúčajú pomer EPA : DHA = 3:2.
• - Týždenne by sa mali konzumovať 2-3krát ryby (lepšie mastné).
• - Minimálne denné dávky (Global Recommendations for EPA and DHA Intake zo 16. 4. 2014): dospelý Európan - 250 mg EPA + DHA, tehotné a dojčiace ženy - 200-300 mg, deti 7-24 mesiacov - 100 mg DHA, deti 2-18 rokov - 250 mg EPA + DHA.^1,2,6,29

Poďakovanie: Autori ďakujú p. L. Míkovej za pomoc pri spracovaní literatúry a  p. M. Ebringerovej za pomoc pri kreslení obrázkov.

LITERATÚRA

• 1. Grosso G, Galvano F, Marventano S, Malaguarnera M, Bucolo C, Drago F, Caraci F. Omega-3 fatty acids and depression: scientific evidence and biological mechanisms. Oxid Med Cell Longev 2014; Art no. 313570.
• 2. Sinopoulos, AP. The importance of the ratio of omega-6/omega-3 essential fatty acids. Biomed Pharmacother 2002; 56 (8): 365-379.
• 3. Lin PY, Su KR A meta-analytic review of double-blind, placebo-controlled trials of antidepressant efficacy of omega-3 fatty acids. J Clin Psychiatry 2007; 68 (7): 1056-1061.
• 4. Sublette ME, Ellis SP, Geant AL, Mann JJ. Meta-analysis of the effects of eicosapentaenoic acid (EPA) in clinical trials in depression. J Clin Psychiatry 2011; 72 (12): 1577-1584.
• 5. Lin PY, Mischoulon D, Freeman MP, Matsuoka Y, Hibbeln J, Belmaker RH, Su KR Are omega-3 fatty acids antidepressants or just mood-improving agents? The effect depends upon diagnosis, supplement preparation, and severity of depression. Mol Psychiatry 2012; 17 (12): 1161-1163; authors reply 1163-1167.
• 6. Gow RV, Hibbeln JR. Omega-3 fatty acid and nutrient deficits in adverse neurodevelopment and childhood behaviors. Child Adolesc Psychiatr Clin N Am 2014; 23 (3): 555-590.
• 7. Patrick RR Ames BN. Vitamin D and the omega-3 fatty acids control serotonin synthesis and action, part 2: relevance for ADHD, bipolar, schizophrenia, and impulsive behavior. FASEB J, 2015; in press.
• 8. Buoli M, Altamura AC. May Non-antipsychotic Drugs Improve Cognition of Schizophrenia Patients? Pharmacopsychiatry 2015; 48 (2): 41-50.
• 9. Hibbeln JR, Ferguson TA, Blasbalg TL. Omega-3 fatty acid deficiencies in neurodevelopment, aggression and autonómie dysregulation: opportunities for intervention. Int Rev Psychiatry 2006; 18 (2): 107-118.
• 10. Simopoulos AP, Robinson J. The omega diet. The lifesaving nutritional program based on the diet of the Island of Crete. New York: Harper Collins; 1999.
• 11. Hibbeln JR. Fish consumption and major depression. Lancet, 351, 1998, 9110, 1213.
• 12. Jirák R, Zeman M. Vliv omega-3 a omega-6 mastných kyselin na psychické poruchy (The functions of omega-3 and omega-6 at polyunsaturated fatty acids on psychic disorders). Čes a slov Psychiat 2007; 103 (8): 420-426.
• 13. Locke CA, Stoll AL. Omega-3 fatty acids in major depression. World Rev Nutr Diet 2001; 89: 173-185.
• 14. Lin PY, Huang SY, Su KR A meta-analytic review of polyunsaturated fatty acid compositions in patients with depression. Biol Psychiatry 2010; 68 (2): 140-147.
• 15. Sarris J, Mischoulon D, Schweitzer I. Omega-3 for bipolar disorder: meta--analyses of use in mania and bipolar depression. J Clin Psychiatry 2012; 73 (1): 81-86.
• 16. Konikowska K, Regulska-Ilow B, Rózaňska D. The influence of components of diet on the symptoms of ADHD in children. Rocz Panstw Zakl Hig2012;63(2): 127-134.
• 17. Bloch MH, Qawasmi A. Omega-3 fatty acid supplementation for the treatment of children with attention-deficit/hyperactivity disorder symptomatology: systematic review and meta-analysis. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry 2011; 50 (10): 991-1000.
• 18. Gillies D, Sinn JKh, Lad SS, Leach MJ, Ross MJ. Polyunsaturated fatty acids (PUFA) for attention deficit hyperactivity disorder (ADHD) in children and adolescents. Cochrane Database Syst Rev 2012; 7, CD007986.
• 19. Puri BK, Martins JG Which polyunsaturated fatty acids are active in children with attention-deficit hypera-ctivity disorder receiving PUFA supplementation? A fatty acid validated meta-regression analysis of randomized controlled trials. Prostaglandins LeukotEssent Fatty Acids 2014; 90 (5): 179-189.
• 20. Keller WR, Kum LM, Wehring HJ, Koola MM, Buchanan RW, Kelly DL. A review of anti-inflammatory agents for symptoms of schizophrenia. J Psychopharmacol 2013; 27 (4): 337-342.
• 21. Peet M, Brind J, Ramchand CN, Shah S, Vankar GK. Two double-blind placebo-controlled pilot studies of eicosapentaenoic acid in the treatment of schizophrenia. Schizophr Res 2001; 49 (3): 243-251.
• 22. Emsley R, Myburgh C, Oosthuizen P, van Rensburg SJ. Randomized, placebo-controlled study of ethyl-eicosapentaenoic acid as supplemental treatment in schizophrenia. Am J Psychiatry 2002; 159 (9): 1596-1598.
• 23. Amminger GP, Schäfer MR, Papageorgiou K, Klier CM, Cotton SM, Harrigan SM, Mackinnon A, McGorry PD, Berger GE. Long-chain omega-3 fatty acids for indicated prevention of psychotic disorders: a randomized, placebo-controlled trial. Arch Gen Psychiatry 2010; 67 (2): 146-154.
• 24. Joy CB, Mumby-Croft R, Joy LA. Polyunsaturated fatty acid supplementation for schizophrenia. Cochrane Database Syst Rev 2006; 3, CD001257.
• 25. Fenton WS, Dickerson F, Boronow J, Hibbeln JR, Knable M. A  placebo-controlled trial of omega-3 fatty acid (ethyl eicosapentaenoic acid) supplementation for residual symptoms and cognitive impairment in schizophrenia. Am J Psychiatry 2001; 158 (12): 2071-2074.
• 26. Visioli F, Crawford MA, Cunnane S, Rise P, Galii C. Lipid transport, dietary fats, and endogenous lipid synthesis: hypotheses on saturation and competition processes. Nutr Health 2006; 18 (2): 127-132.
• 27. Salem N Jr, Pawlosky R, Wegher B, Hibbeln J. In vivo conversion of linoleic acid to arachidonic acid in human adults. Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids 1999: 60 (5-6): 407-410.
• 28. Cederholm T, Salem N Jr, Palmblad J. ?-3 fatty acids in the prevention of cognitive decline in humans. Adv Nutr 2013 4 (6): 672-676.
• 29. Farooqui AA. Transport, synthesis, and incorporation of n-3 and n-6 fatty acids in brain glycerophospholipids. In: Farooqui AA. Beneficial effects of fish oil on human brain. Springer science & Business Media, LLC 2009: 47-78.
• 30. Ma DWL, Seo J, Switzer KC, Fan YY, McMurray DN, Lupton JR, Chapkin RS. n-3 PUFA and membrane micro-domains: a new frontier in bioactive lipid research. J Nutr Biochem 2004; 15: 700-706.
• 31. Trebatická J, Vaváková M. Využitie omega mastných kyselín v  pedopsychiatrii. Pediatr prax 2015; 16 (3): 95-99.
• 32. Serhan CN, Yacoubian S, Yang R. Anti-inflammatory and proresolving lipid mediators. Annu Rev Pathol 2008; 3:279-312.
• 33. Shinohara M, Mirakaj V, Serhan CN. Functional Metabolomics Reveals Novel Active Products in the DHA Metabolome. Front Immunol 2012; 17 (3): 81.
• 34. Yao JK, van Kammen DP. Red blood cell membrane dynamics in schizophrenia. I. Membrane fluidity. Schizophr Res 1994; 11 (3): 209-216.
• 35. Oravec S, Dukát A, Gavorník P, Lovásová Z, Gruber K. Atherogenic normolipidemia - a new phenomenon in the lipoprotein profile of clinically healthy subjects. Neuro Endocrinol Lett 2011; 32 (3): 317-321.
• 36. Muchová, J, Andrezálová L, Oravec S, Nagyova Z, Garaiova I, Ďuračková Z. HDL subfractions and paraoxonase in children, nepublikované výsledky.
• 37. Freeman MR Omega-3 fatty acids and perinatal depression: a review of the literature and recommendations for future research. Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids 2006; 75 (4-5): 291-297.
• 38. Raatz SK, Redmon JB, Wimmergren N, Donadio JV, Bibus DM. Enhanced absorption of n-3 fatty acids from emulsified compared with encapsulated fish oil. J Am Diet Assoc 2009; 109 (6): 1076-1081.

---

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2015;111(5): 215 -221

Zpět